Židovská kultúra je pre mňa fascinujúca. Plná mystickej hĺbavosti, rodinnej veselosti a súdržnosti, ale aj bolesti. Múzeum židovskej kultúry v Bratislave nie je ničím novým a v porovnaní s tým, čo kedysi v meste bolo, pôsobí veľmi chudobne. Židia, ktorí v meste žili, mali svoje spolky, školy, svoje ulice a obchody, svoje krčmy. Žili tu a pre našich starých rodičov neboli ničím zriedkavým.
Čo z toho dnes zostalo? Pomenovanie ulice - Židovská, kde jej starých obyvateľov vlastne pripomína len toto múzeum. Jedna synagóga, nenápadne vkliesnená medzi domy, a rabín, ktorého keď občas stretnem v centre, cítim sa zrazu ako v inej krajine. Exotika!
Múzeum na Židovskej je od minulého mesiaca po roku znovuotvorené a väčšie. Expozície sú osobnejšie, nie je tu len slávnostne prestretý stôl, ako ukážka stolovania, alebo zachované náhrobky. Osobné veci Ireny Blühovej, jednej z našich prvých sociálnych fotografiek, ktorá holokaust prežila. Zomrela v roku 1991, dovtedy stále žila v Bratislave. Medzi nami. Jej kostým a topánky, v ktorých prešla hory do ilegality, prežili ju a sú v múzeu.
