BRATISLAVA. Je to paradox. Keď v polovici sedemdesiatych rokov prišiel punkrock, jedným z dôvodov jeho zrodenia bol fakt, že mladí ľudia mali po krk monšturóznych art-rockových skupín, ktoré svoje koncepčné albumy vydávali za veľké umenie.
Lenže časy sa menia. Dnes aj punkeri chcú písať opery. Dôkazom tohto je americká kapela Green Day, ktorá nedávno vydala album 21St Century Breakdown, ktorý svedčí o tom, že aj skupina môže mať veľké ambície ako v minulosti The Who, Genesis alebo Jethro Tull.
Americkí idioti
V prípade tejto kapely zo západného pobrežia to nie je žiadna novinka. Pred piatimi rokmi šokovali svet koncepčným albumom American Idiot, ktorý trefne zapadol do čias nespokojnosti mladých ľudí s prezidentom Bushom. O tom, že Green Day nechcú byť americkí idioti, sa dozvedel celý svet. Líder Billy Joe Armstrong a jeho dvaja spoluhráči by mohli nahrať normálny album, ale nakoniec sa rozhodli Idiota zopakovať, len s tým, že tentoraz rozhodli spievať o kríze a svete po Bushovi.
Green Day boli jednou z mnohých neo-punkových kapiel v okolí Los Angeles, nebyť ich tretieho albumu Dookie (1994), ktorý z nich spravil medzinárodné hviezdy. Bola to doba po Nirvane a tínedžeri si po Cobainovom tragickom odchode našli nové idoly.
V 90. rokoch kapela vydala tri ďalšie albumy, ale tie, až na pár piesní, nestáli za veľa. Po Warning dokonca uvažovali o rozchode, ale neúspech ich viac stmelil, ako rozdelil. V tom čase mal spevák Armstrong v hlave veľký plán. Napísať cyklus piesní, cez ktoré by sa ťahal súvislý príbeh.
Nakoniec sa z jeho vízií vykľula punková opera o krajine, v ktorej vládne kovboj z Texasu, plná rôznych postavičiek - aktivistov, rebelov, ale aj podivných svätcov. Americký Idiot sa stal novodobým Tommym, čiže albumom, ktorý mnohí kritici prirovnávali slávnej rockovej opere The Who z roku 1969.
Porovnávať talent lídra tejto legendárnej kapely Peta Townshenda s Green Day nie je na mieste, pretože jeho Tommy zostal dodnes neprekonaný. Ale treba pripomenúť, že trojica skvele trafila do dezilúzie doby, keď Bush začal odpočítavať nové volebné obdobie. Z kapely, ktorá hrávala koncom 90. rokov pre malé sály, sa stala štadiónová atrakcia.
Kam ďalej?
Podobne ako American Idiot ani 21St Century Breakdown nie je bombastická opera. V pompéznosti im totiž bránia ich punkové korene. Stále sú to nenáročné pesničky, zhrnuté do príbehu dvoch zamilovaných tínedžerov Christiana a Glorie, ktorí kráčajú ulicami skazy a podľa speváka musia na svojej ceste čeliť rôznych druhom manipulácie - od vlády, náboženstva, médií a ktorejkoľvek formy autority.
Je zaujímavé, že kapela to po vydaní albumu pocítila na vlastnej koži, keď ju odmietla predávať sieť amerických reťazcov Wall-Mart, ktorá nútila kapelu do autocenzúry. Green Day im ukázali veľký punkrockový prostredník.
Otázne je, či Green Day možno považovať ešte za punk. Štýl, ktorý si roky chráni svoju identitu aj tým, že popiera akékoľvek ambície, čo sa určite vylučuje s touto kapelou, dávno presiahla a dnes hrá to, čomu sa hovorí novodobý štadiónový rock.
Uvidíme, či ju nakoniec pohltia vlastné ambície, ktoré sa stali osudnými práve The Who. Tí po veľkých projektoch Tommy a nasledujúcej Quadrophenii už nemali kam ďalej ísť.
