Pozeral sa na anglickú krajinku a cítil nepokoj. Pretože rozmýšľal, čo v nej asi videl jeho otec. Fotograf s indickým pôvodom Max Kandhola u nás vystavuje svoj pokus o odpoveď.
BRATISLAVA. Požičal si auto, zobral mapu a hľadal smer k indickému údoliu piatich riek. Ravi, Satluj, Beas, Chenab a Jhelum. Fotograf Max Kandhola šiel na miesta, ktoré nepozná, ale ku ktorým predsa len patrí. Záznam jeho cesty je ešte stále zavesený v Bratislave, hľadajte výstavu s prostým názvom. Rovina: krajina Pandžábu.
Romantické spomienky
Čo po sebe moji rodičia vlastne zanechali? Pýtal sa Kandhola, keď dokončil knihu Illustrations of Life. Vtedy fotografoval svojho otca, jeho telo v posledných dňoch, hodinách aj minútach. Medzi hmotnými, neraz banálnymi predmetmi nemocničného prostredia hľadal stopy po tradičných indických predstavách o smrti. Potom sa rozhodol, že sa ešte vráti o niekoľko rokov späť, a pohľadá aj stopy po otcovom živote.
Pretože Max z neho veľa nepoznal. On sa narodil v Anglicku, jeho rodičia tam boli až od roku 1954. Ako žili predtým, si úplne predstaviť nevedel. „Keď mi rozprávali o Indii, rozprávali zároveň o svojom detstve a mladosti. Boli to teda zromantizované spomienky, pravdepodobne v nich poriadne preháňali," hovorí Kandhola. „Vedel som si však predstaviť, ako veľmi im chýbal život v otvorenom priestore, farma, miestna komunita."
Nachodiť sa
Myslí si, že si na svoj domov spomenuli pri každom pohľade na malebnú anglickú krajinu. Pripomínala im krajinu v Pandžábe, prostú, krásnu a niekedy aj prázdnu každodennosť. Pýtal sa: Čo pri tom asi cítili? Kandhola si svoje predstavy o niečom takom zvykov maľovať, doma má vraj stovky kresieb. Vedel však, že práca bude hotová, až keď nájde živú verziu svojich obrazov a odfotí ich.
„Vedel som, že niekde musia naozaj byť, kde som mohol, ľudí som sa pýtal na cestu. Na mnohé miesta sa nedalo zásjť vlakom ani autom, pekelne som sa nachodil. Občas sa mi to zdalo aj nebezpečné, pohyboval sa sa už na hraniciah s Pakistanom a tušil som, že tam niekde by mohli byť napríklad aj levy."
Cudzinec našiel mier
Dnes už presne nevie povedať, aký dojem z tejto cesty očakával. Nevie, či si myslel, že je možné so životom rodičov aspoň na chvíľu splynúť. Má síce rovanú pleť i vlasy, ako majú Indovia, pozná aj ich jazyk a tradície, doma je však predsa len inde. Napriek tomu, niečo mu tam predsa len jasné bolo: „Bol som tam síce cudzincom, ale našiel som pokoj a mier. A vôbec mi nie je ľúto, že to cestovanie a fotografovanie už skončilo. Ten pocit mieru mi už v hlave zostane, nezabudnem na neho."
Výstava Maxa Kandholu je v Stredoeurópskom dome Fotografie do konca týždňa. Žiaľ, nikto v ňom neustrážil, že nekvalitne nainštalované fotografie sa odlepujú a padajú. Taká nedôslednosť nepatrí k sústredenej a namáhavej práci, ktorá Kandholovi trvala päť rokov.
