BRATISLAVA. V nedeľu sa po dvoch rokoch opäť otvoria brány Bienále Benátky, ktoré už po 53-krát pozývajú návštevníkov do mnohorozmerného sveta súčasného umenia. Podujatie, ktoré je najstarším a jedným z najvýznamnejších svojho druhu, sa v severotalianskom meste koná od roku 1885.
Bienále Benátky potrvá do 22. novembra, v rámci hlavného programu sa zúčastní 90 umelcov, v pavilónoch bude mať zastúpenie 77 krajín. Výstava, ktorej sa tiež dotkol ekonomický pokles, má k dispozícii o 1,41 milióna dolárov (1 milión eur) menej ako v roku 2007, uviedol prezident bienále Paolo Baratta. Vstupné tento rok zvýšili z 15 na 18 eur.
Rozpočet sekcie súčasného umenia Bienále je okolo 12,7 milióna dolárov (9 miliónov eur), vrátane dopravy, pracovníkov a infraštruktúry. Vlastné pavilóny bude mať 77 štátov na centrálnom dejisku Giardini, ale aj v susediacich priestoroch Arsenal a priamo v meste, kde budú mať vlastné výstavy financované zo súkromných a verejných fondov. Súčasťou Bienále Benátky sa neskôr stal Benátsky filmový festival, Bienále architektúry, divadla a hudby, ktoré sa konajú každoročne. Posledným doplnkom je Medzinárodná výstava súčasného tanca, ktorú do schémy Bienále zakomponovali v roku 1999.
"Žijeme v úplne multicentrickom umeleckom svete," uviedol na tlačovej konferencii Daniel Birnbaum, ktorý je vo svojich 46 rokoch najmladším kurátorom v histórii Bienále. "V ťažkých, komplikovaných časoch sú umelecké diela, ktoré sú úplne odlišné od iných, zachytávajúcich rovnakú situáciu z celkom rozdielneho uhla pohľadu," dodal tento umelecký kritik a filozof. Stánok z neotesaného dreva Greater G8 Advertising Market Stand zambijského umelca Anawanu Holobu tak ponúka výrobky z chudobných krajín tretieho sveta a Moshekwa Langa z Južnej Afriky poukazuje na vykorisťovanie inštaláciou hračkárskych autíčok či prázdnych fliaš.
"Umelecké dielo nie je len predmet, je viac ako len tovar. Predstavuje víziu sveta, a keby sa bralo vážne, musí byť vnímané ako spôsob vytvárania sveta," dodal Birnbaum. Na výstave bude aj predstavenie Paula Chana pripomínajúce mučenie irackých väzňov americkými vojakmi vo väznici Abú Ghrajb. Tibetský umelec Gonkar Gyatso svojím dielom Reclining Buddha poukazuje na neustálené vzťahy medzi Pekingom a Tibetom. Ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu sa objavuje v mnohých iných podobách, najmä v niektorých prácach vystavených v národných pavilónoch.
