Vlastne to ani nebol súd - bola to filmová inscenácia. Scenár s výpoveďami bol starostlivo pripravený už týždeň pred procesom, obžalovaní herci sa svoje úlohy naučili pod tlakom moderných donucovacích metód.
Pôvodne si vládna moc myslela, že pri sledovaní takejto inscenácie pocítia československí diváci odpor voči tým, čo nie sú v komunistickej strane. O pár mesiacov ju radšej schovali, pretože zistili, že vyvoláva pravý opak. No a dnes, dnes je filmový proces vonku opäť.
Päťapolhodinový záznam sa už zopárkrát premietol v kine a teraz ho vysiela aj Česká televízia. Rozdelila ho na niekoľko častí, nazvala ho ProcesH a pridala k nemu komentár odborníkov.
Je to nevyčerpateľný informačný zdroj. Nielen preto, že je v ňom zaznamenaná história krajiny - vzácny je aj ten veľavravný a zároveň tajomný obraz o človeku. Možno pri ňom skúmať, čo mohli schovávať tie nepreniknuteľné tváre prokurátorov, ktorí sa pred ostrým svetlom reflektorov chránili slnečnými okuliarmi. Alebo na čo myslel ten (možno) bezstarostný mladík v policajnej uniforme, čo postával vedľa hlavnej obžalovanej.
Alebo sa dá pátrať po tom, ako sa cítila ona. Slnečné okuliare nedostala a pred ostrým svetlom, horúčavou i absurdnosťou sa chránila len vreckovkou. Posledná časť seriálu sa bude vysielať zajtra, bude to desiaty deň procesu. Ako je možné, že ho Milada Horáková tak obdivuhodne zakončila?
