V piatok mala premiéru divadelná hra ministra kultúry.
BRATISLAVA. Od hovorkýň premiéra a strany cez poslancov až po stranícke špičky Smeru. Také osadenstvo sa v piatok večer schádzalo do budovy ministerstva kultúry. Presnejšie do jej suterénu, v ktorom v prenajatých priestoroch sídli známe bratislavské divadlo Astorka Korzo 90. Nešlo však o stranícky zjazd.
Hostí osobne vo vestibule divadla vítal v ležérne rozhalenej košeli minister kultúry Marek Maďarič. Prichádzali na premiéru jeho hry Túlavé srdce. Tú zdramatizoval na motívy troch poviedok Jozefa Cígera Hronského.
Chýbal len Fico
Paška, Čaplovič, Kaliňák, Federič, Číž, Richter, ďalší a ich manželky. Z vrcholných predstaviteľov strany chýbal len jej predseda Robert Fico. V ten večer by však hlavnou hviezdou nebol. Všetci boli zvedaví na jeho zástupcu - divadelného novica Maďariča.
Režisér predstavenia Juraj Nvota mu prišiel predstaviť aj svojho vzácneho hosťa. „Toto je autor hry, ktorú dnes uvidíte, a zároveň náš minister kultúry," predstavoval Maďaričovi dramatika Milan Uhdeho. „To som si kedysi vyskúšal tiež," odvetil český ponovembrový minister kultúry a známy antikomunista.
Potom ako Maďarič pousádzal spolustraníkov na balkón, sám si šiel s manželkou sadnúť na prízemie. „My nie sme šľachta," žartoval. Zo stredu predposledného radu mohol pozorne sledovať nielen dianie na javisku, ale aj v hľadisku.
Minister na pódiu
Veľa sa však toho neudialo. Osudy postáv z troch Hronského poviedok pospájaných do jedného príbehu divákov nestrhli. Jednoduché príbehy troch žien, z ktorých jedna prišla o manžela, druhá o kariéru a tretia dokonca o život, dokázali herci za hodinu a štvrť rozohrať len veľmi plocho.
Boli to však práve herci, o ktorých si medzi sebou diváci po predstavení hovorili: Ale obsadenie bolo dobré. A to aj napriek tomu, že ansámbel Astorky mal také šťastie, že mohol pri klaňačke na pódium medzi seba vytiahnuť aj samotného autora hry. A v celosvetovej premiére.
Recenzia / divadlo
Dráma bez drámy
Kríž, klavír a veľa stoličiek. Symboly, ktoré odčítame, len čo sa začne predstavenie. V popredí na piedestáli ožíva nehybná žena. Ide sa rozprávať príbeh žien, príbeh o ženách, príbeh pre ženy. Budú tri.
Marta, klaviristka z dediny, vydatá za farára, pohŕdajúca okolím, s túžbou po uznaní veľkého publika. Cia, choré dievča bez budúcnosti, čakajúce na smrť. A Paula, dáma z mesta so zlomeným srdcom. Ich životy prepoja osudové momenty, v ktorých nechýbajú muži. Ústredným problémom by nemalo byť nič menej ako láska, nevera a žiarlivosť.
Tri Hronského poviedky sa stali východiskom troch dejových línií pre tri ženské charaktery. Nie je však jasný princíp, podľa ktorého v hre fungujú. Keby bol, netrčala by z konceptu postava štvrtej ženy – slúžky, pomocnice, opatrovateľky, ako menej dôležitá. Mimochodom, práve tá si to v úvode ako socha nehybne odstála.
Mužské postavy príbehom plávajú. Ich charaktery určujú dobové stereotypy bez presahu do ich myslenia. Drámu bez drámy síce tvorcovia na javisku celkom príťažlivo maskujú štylizáciou a poetickou atmosférou, no nejde o viac než len o pohodlný spôsob, ako pôsobiť na emócie diváka a dávať mu priestor domýšľať si to, čo už vie.
Tak dostávajú základné motívy hry akýsi prihlúply, našský háv, ktorý nás bezdôvodne posúva do minulosti – vlastnej či literárnej. Inscenáciu nie je prečo nazvať poctou Hronskému, ale ani dielom, ktoré by upozornilo na nejaký súčasný problém či na niečo relevantné v dramatických vzťahoch. Dokonca ju nemožno vnímať ani ako poctu ženám, a to zo zásady.
Treba uznať, že videoprojekcia bola pokusom o náznak priznania, že hra má aj svoju televíznu minulosť. Škoda, že táto skutočnosť ostala nepodstatná, nestala sa väčšou inšpiráciou a nerozvinula sa. Z hereckých výkonov zaujala Petra Vajdová v polohe oklamanej manželky, Ady Hajdu ako otec bez ženy vhodne využíval svoje typické herecké spôsoby. Rebeka Poláková zvládla postavu nespokojnej umelkyne s vypätím síl.
Tvorcom možno veriť úprimný vzťah k predlohe, ak je vydarený tvorivý zámer. Nie vždy to vyjde a nie je to nijaká tragédia. Dni Túlavého srdca napokon aj tak spočítajú diváci.
Eva Andrejčáková
Recenzia/divadlo
J. C. Hronský / Marek Maďarič: Túlavé srdce
Dramaturgia: Andrea Domeová
Kostýmy: Zuzana Štefunková
Scéna: Tomáš Rusín
Réžia: Juraj Nvota
Hrajú: Rebeka Poláková, Lukáš Latinák, Zuzana Kronerová, Petra Vajdová, Marián Miezga, Ady Hajdu, Zuzana Konečná, Gabriela Marcinková, Patrik Minár
Premiéra: 5. júna v Divadle Astorka Korzo 90 v Bratislave
