Islanďanov je menej ako Bratislavčanov, ale v pomere originálnych muzikantov na počet obyvateľov hravo víťazia nielen nad celým Slovenskom, ale aj mnohými inými krajinami. Popri Björk alebo Sigur Rós ponúka islandská scéna aj menej známe, no nemenej zaujímavé mená. Dve z nich sa v rámci akcie Půnk! nedávno objavili v bratislavskom Subclube.
Valgeir Sigurdsson a Ben Frost pricestovali jedným autom, do ktorého okrem nástrojov ešte naložili sympatickú hráčku na klávesy a akordeón. Trojica sa postarala o skvelý večierok. Najskôr na pódium vyliezol Frost. Je síce Austrálčan, ale už roky žije v Reykjavíku, takže aj miestni ho považujú za svojho. Onedlho tridsiatnik s výzorom divokého Vikinga namiesto meča a sekery držal v ruke gitaru, s ktorou občas odbiehal k notebooku. Do publika vysielal dlhé melancholické plochy pravidelne striedané erupciami drsnejších zvukov.
Znelo to veľmi súčasne, no zároveň v tom bol aj veľký kus šamanizmu, ktorý funguje aj pri počúvaní jeho posledného albumu Theory of Machines (2006). Frost z neho po koncerte predal pri bare pár cédečiek.
Rovnaký úspech mal u nepočetného publika (môže banovať každý, kto nebol) po tiež vydarenom sete aj Valgeir Sigurdsson. Toho hudba je však úplne iná. Mladík, ktorý sa zviditeľnil viacnásobnou spoluprácou s Björk a produkovaním rôznych kapiel (CocoRosie či Bonnie „Prince" Billy) vo svojom štúdiu, priniesol do Subclubu (aj do niekoľkých slovenských CD prehrávačov) subtílnejšie elektronické rytmy, obohatené o fender piano a harmoniku. Bolo to ozajstné Ekvílibríum, Sigurdssonov album sa tak nevolá náhodou.