Americký hudobník E je skvelým pesničkárom. Ale svojím výzorom pustovníka pripomína, že jeho miesto je na okraji spoločnosti.
Na prvý pohľad vyzerá ako Unabomber, americký terorista, ktorý strašil úrady bombovými listovými zásielkami. Avšak za maskou amerického alternatívneho pesničkára Marka Olivera Everetta sa skrýva jeden veľmi pozoruhodný citlivý pesničkár, ktorému pod hlavičkou skupiny Eels vyšiel pred týždňom nový album Hombre Lobo.
Ešte si spomínate, ako na MTV pred vyše desiatimi rokmi bežal klip k jeho piesni Novacaine For The Soul? Na opustenej ulici lietali niekoľko metrov nad zemou traja hudobníci. Jedných z nich bol práve Everett, fanúšikovia ho poznajú pod skratkou E.
Veselo o smutnom
Hovoria mu kráľ mizérie, vďaka smutným textom, ktoré paradoxne sprevádza veselý hudobný sprievod. Svoj vzťah k hudbe rád vysvetľuje na skladbe Tears Of A Clown (Šašove slzy) od Smokeyho Robinsona. „Ak si vypočujete túto pesničku bez slov, tak si myslíte, že ide o najveselšiu vec na svete, no text jej dáva úplne iný rozmer. Keď to spojíte dohromady, prichádzajú magické veci a vy si uvedomíte, že ten šašo nie je smutný človek, ale človek, ktorý len prechádza zlým obdobím. "
E to mal v živote dosť ťažké. Nikdy si nerozumel s otcom, slávnym americkým fyzikom, ktorý dokonca viedol osobnú korešpondenciu s Albertom Einsteinom. Keď mal 19 rokov, našiel otca mŕtveho v posteli. Jeho smrť odštartovala tragickú vlnu udalostí v rodine. Sestra trpela schizofréniou a spáchala samovraždu, mama vzápätí podľahla rakovine a jeho sesternica sa neskôr stala obeťou teroristického útoku 11. septembra ako pasažierka lietadla, ktorým teroristi narazili do budovy Pentagonu.
E ale zachránila hudba. Tohto nesmierne talentovaného hudobníka, ktorý v puberte vymyslel každý deň novú pieseň, si všimli už na začiatku deväťdesiatych rokov. Vydal dva sólové albumy, no tie zostali skoro bez povšimnutia. Prvý veľký hit slávil až s trojčlennou kapelou Eels a debutovou nahrávkou Beautiful Freak, ktorá obsahovala jeho najväčší hit Novocaine For The Soul.
Eels neskôr vydali sériu úspešných albumov, Electro-Shock Blues sa práve zaoberal tragédiami v jeho rodine. „Keď Electro-Shock Blues bol telefónnym hovorom uprostred noci s tragickou správou, Daisies Of The Galaxy je jeho opakom, ako keď sa ráno zobudíte v hoteli a niekto zavolá, že raňajky sú pripravené," povedal o nasledujúcom albume.
Piesne ako z hracej skrinky
K jeho veľkým fanúšikom dnes napríklad patria Tom Waits, John Parrish alebo Peter Buck z R.E.M., s ktorým napísal zopár piesní na výborný dvojalbum Blinking Lights and Other Revelations (2005).
Sprievodcom jeho bohatej diskografie by mohol byť napríklad skvelý výber Meet the Eels: Essential Eels Vol. 1 (2006) alebo vydarený živý album Live At Town Hall (2007), ktorý E s kapelou nahrali v sprievode malého sláčikového orchestra. Pokojne však môžete začať aj najnovším Hombre Lobo.
Názov je odvodený od španielskeho výrazu pre vlkolaka, čomu napríklad zodpovedá jeho vytie v piesňach Prizefighter alebo Tremendous Dynamite. Obe veľmi pripomínajú legendárnych bluesmanov Howlina Wolfa alebo Muddyho Watersa. No jeho hudba je oveľa pestrejšia.
E je aj skvelým skladateľom alternatívnych balád, ktoré znejú na prvé počutie detsky až naivne, akoby ste rozozvučali hraciu skrinku. Paradoxne, len ťažko sa dajú spojiť s výzorom tohto pustovníka, ktorý tým jasne dáva najavo, že jeho miesto je aj napriek úspechu na okraji spoločnosti. „Nie som bežný chlapík," spieva v skladbe Ordinary Man.
Má pravdu, pretože jeho pesničky bežné nie sú.
