Na prelome 16. a 17. storočia sa španielska kultúra dočkala zlatého veku. Prosperujúcej krajine vládnu Habsburgovci a keďže ich zveľaďovanie ríše príliš nezaujíma, venujú svoj čas podpore najlepších umelcov. Spomedzi nich sa azda najväčšej priazni tešia maliari. Diego Velázquez a 6. júna ubehlo 410 rokov od jeho narodenia.
Diego Velázquez bol Sevillčan s portugalskými predkami, ktorý prežil najlepšie roky v Madride. Na rozdiel od svojich španielskych súčasníkov svoje obrazy presvietil modernosťou. Kým jeho kolegovia detaily na plátne neustále navrstvovali, on svoj štýl vyvíjal jemnými a geometricky presnými ťahmi.
Už počas života bol pasovaný za najväčšieho španielskeho maliara, no definitívneho uznania sa mu dostalo až na prelome 19. a 20. storočia, keď sa stal modlou pre francúzskych impresionistov. Okúzlený Manet pasoval Velázqueza za najväčšieho maliara všetkých čias.
Sevilla bola v čase Velázquezovej mladosti najkozmopolitnejším sídlom Pyrenejského polostrova. Ako významné cirkevné centrum disponovala bohatou výtvarnou tradíciou, a preto keď rodičia spozorovali u mladého Diega maliarske nadanie, odporučili ho do prestížneho ateliéru majstra Pacheca.
Sebavedomý uče
Tam mladý učeň vyrástol na sebavedomého maliara. V roku 1617 Diego zložil majstrovské skúšky a o šesť rokov nato ho panovník Filip IV. povolal do kráľovských služieb.
V Madride prežil Velázquez prakticky celý život a v roku 1628 ho povýšili za dvorného maliara. Jeho každodenná práca sa sústredila na portréty členov panovníkovej rodiny a rôznych postáv verejného života, rovnako aj na maľbu obrazov dekorujúcich siene kráľovského paláca El Escorial. V spomínanom roku sa v paláci na objednávku samotného kráľa objavil aj Rubens.
Pri porovnaní portrétov kráľa Filipa výtvarní kritici napísali, že kým flámsky majster ho zaznamenal v alegorickej polohe, ten španielsky maľoval v súlade s jeho predurčenosťou.
Las Meninas - obraz v obraze
„Maľoval bledého kráľa unavených viečok a ľadových očí alebo bledé infantky nafarbených tváričiek, bábky zošnurované a úbohé. Alebo dvorných trpaslíkov vodnateľných hláv, palácových šašov a bláznov, naparujúcich sa grotesknou dôstojnosťou,“ pozastavoval sa vo svojej knižke Výlet do Španěl nad umelcovou všestrannosťou Karel Čapek.
Aj napriek tomu, že Velázquez nebol taký plodný ako jeho súčasníci, vytvoril počas života vyše 200 obrazov. Do najintenzívnejšieho obdobia svojho života vstúpil krátko po päťdesiatke, keď dokončil svoje vrcholné dielo Las Meninas. Zaznamenal na ňom infantku a budúcu rakúsku kráľovnú Margaritu s dvornými dámami a trpaslíkmi.
Okrem priestorového a farebného vyváženia je najväčším tromfom tohto veľdiela fakt, že vlastne ide o obraz zachytávajúci obraz. Na jeho ľavej strane držiac štetec a paletu sa aj sám zvečnil.
V auguste roku 1660 dostal Velázquez za úlohu zorganizovať slávnosť v baskickom Irúne, spojenú so svadbou Ľudovíta XIV. a španielskej princeznej Márie Terézie. Na spiatočnej ceste sa priotrávil a krátko po prevoze do Madridu skonal.
