Vždy na záver sezóny Štátne divadlo v Košiciach ponúka odborníkom prehľad o stave jeho troch súborov. Počas prvých júnových dní môžu vidieť všetky nové inscenácie. Divadlo získa kompletnú spätnú väzbu vďaka diskusiám po predstaveniach a k tomu ešte Dosky, ktorými si zdobí steny historickej budovy.
Aj tento rok sa veľa chvály znieslo na Šothov interpretačne skvelý balet. Najväčšiu debatu rozprúdila činohra, ktorej dramaturgicky zaujímavo koncipovaná sezóna s ústrednou ženskou témou priniesla pozoruhodné i spornejšie inscenačné výsledky. Za najkratší koniec tentoraz ťahala opera.
Tradičný Onegin
Horúcou novinkou bol Eugen Onegin. Prvá repríza bola hneď po víkendovej premiére. Predstavenie potvrdilo, že v Košiciach sa nemienia zrieknuť cesty tradičného divadla. Hoci v tomto prípade je namieste skôr slovo „muzeálny kus". Navyše, v režijne nevypracovanej podobe, bez emócií a intenzity vzťahov, bez ktorých krásne Čajkovského dielo stráca zmysel.
Ambíciu inscenátorov, „aby dej plynul ako film bez zbytočných zastavení", nemohli naplniť speváci odovzdane čakajúci na nástup a vzápätí spievajúci z rampy do hľadiska. Jedným z mála príjemných momentov bol výkon talentovaného českého barytonistu Jakuba Pustinu (Onegin), v rovine pekného materiálu sa predstavila Petra Záhumenská (Tatiana).
Orchester pod vedením šéfdirigenta Dušana Štefánka spočiatku unavoval vleklými tempami. A hoci sa neskôr rozohral k živšiemu výkonu, bez vnútorného pohybu a emocionálneho napätia ostal v rovine sprevádzajúceho telesa.
V každom prípade, jeho výkon v Oneginovi stojí vysoko nad tým, čo sa mu podarilo predviesť v prvom dejstve Pucciniho Madame Butterfly v jeden z nasledujúcich večerov. Z citlivého naštudovania Paola Gatta od októbrovej premiéry neostalo pod Štefánkovým vedením nič. Problémom sa nezdá technická dispozícia orchestra, ale absencia práce s ním.
Jednosmerná komunikácia
Pred krátkym časom vedenie divadla na webstránke zrušilo diskusiu Vaše názory. Neslúžila vraj ako spätná väzba od divákov, ale sa stala bútľavou vŕbou pre nespokojných zamestnancov.
Zrejme nebude náhoda, že drvivá väčšina ponôs išla z operného súboru, ktorý sa cíti vedením obchádzaný. To, že na tom niečo bude, sme na internej prehliadke zažili na vlastnej koži. Vedenie opery - na rozdiel od baletu i činohry - na dialóg totálne rezignovalo. Zametanie problémov pod koberec však medzi múdre pracovné metódy nepatrí.
