Kniha je svojimi rozmermi rovnako monumentálna ako samotné Benkovo dielo. Veľký formát mu svedčí a navyše obsah zaručuje, že sa dá prečítať takmer na jeden dúšok.
Postupne sa na 431 stránkach a v 22 kapitolách odkrýva Benka ako človek s dobrými aj zlými vlastnosťami, so strachom aj sebavedomím, ktorý žil nie v jednoduchých časoch prvej a druhej svetovej vojny a v komplikovaných 50. rokoch. Na krste knihy jej autor Ľubomír Longauer, grafický dizajnér, spomenul okrem iného, že sa pokúsil „odmýtizovať" a priniesť iný pohľad na dielo a človeka Martina Benku.
Nie náhodou spomínam Longauerov titul profesijný, lebo po prečítaní knihy mu právom ešte patrí aj titul umenovedec. Je skvelý a zanietený bádateľ, čo v súčasnosti nie je moderné, ale zato nesmierne záslužné. Za každou vetou, odsekom či stránkou, cítiť radosť zo zistených faktov, objavených a nepoznaných Benkových prác, hlboké a presvedčivé poznanie jeho diela, spoločensko-politických a kultúrnych súvislostí. Knihe určite prospel aj fakt, že jej autor ju aj sám graficky upravil.
Obsiahly text je poprekladaný citátmi z priamych zdrojov, Benkových zápiskov, korešpondencie, ale aj textov, ktoré o ňom napísali generační spolupútnici, jeho znalec Jozef Cincík alebo Ján Smrek, ale aj teoretici Karol Vaculík, Marian Vároš či Ján Abelovský. Autor knihy ich komentuje, kladie si otázky a snaží sa nájsť iné odpovede na zaužívané schémy.
V úvode píše, že „Benkovo dielo je oveľa živšie a zaujímavejšie, ako sa všeobecne na Slovensku vie, a jeho osobný príbeh takisto". Kniha dokumentuje a potvrdzuje Benkovu snahu vytvoriť „čosi ako vizuálny štýl Slovenska". Vytvoril typ slovenskej krajiny, slovenského človeka, ale aj písma, slovenského znaku a spolu s úžitkovou grafikou a dizajnérskymi návrhmi sú v štýlovej jednote.
Autor sa snaží zobjektivizovať osobnosť Benku, hoci, ako píše, „Benkovmu dielu nemožno isté politikum uprieť, a malo všetky predpoklady, aby bolo zneužité". Longauer upozornil na Benkovu písmotvorbu, keď realizoval sériu výstav o histórii slovenskej typografie (2004 - 2006), ktorej ešte predchádzal jeho občasník Grif graf. Tam niekde sú začiatky jeho bádania a materiál o Benkovi prerástol z pôvodného hľadania typografických dokumentov a zakladateľov tejto grafickej disciplíny do samostatnej publikácie.
Neviem, koľkí z nás poznajú Benkove návrhy a realizácie huslí, ktoré boli jeho najobľúbenejším hudobným nástrojom, alebo dizajnérsku kresbu - návrh skrinky SETEL pre maliara krajinára, ale v knihe je kopa takýchto zaujímavých obrázkov a spolu so sprievodným textom tvoria nesmierne pútavú knihu, ktorá obohatila odbornú literatúru dejín výtvarného umenia a dizajnu na Slovensku.
Recenzia / kniha
Ľubomír Longauer, Anna Oláhová: Martin Benka
Prvý dizajnér slovenského národného mýtu
Slovart 2009
Autor: Katarína Hubová
