Aristokrat má síl ešte dosť

Jeremy Irons a Jaromír Hanzlík. Tieto dve mená pribudnú na Moste slávy na Art Film Feste.

BRATISLAVA. Do začiatku Art Film Festu chýba čosi vyše týždňa, katalóg je však už v tlači a poznáme aj hostí, ktorých v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne ocenia. Po Zlatú kameru za prínos filmu si prídu taliansky filmár Ettore Scola a česká režisérka Věra Chytilová. Tabuľku so svojím menom na hereckom Moste slávy pripevnia Jeremy Irons a Čech Jaromír Hanzlík.

Spája ich Menzel

Zvláštna kombinácia? Nie až tak. Vek, teda rok po šesťdesiatke, majú obaja herci spoločný a spája ich aj režisér Jiří Menzel, s ktorým pracovali. Hanzlík ako dvorný herec, bez ktorého si ťažko predstavíme Postřižiny alebo Slavnosti sněženek. Jeremy Irons ako hosť v Žebráckej opere podľa hry Václava Havla.

„Boli sme s Jiřím Menzlom na večeri,“ spomínal majiteľ Oscara aj Zlatej palmy z Cannes pred štyrmi rokmi v Bratislave. „Pýtal som sa ho, či by som si v tom filme mohol zahrať. Pozval ma, prišiel som, obliekli a nalíčili ma. Scénu sme nakrútili za dve hodiny a dostal som honorár dvadsaťpäť dolárov. Bola to užasná spolupráca.“

K Československu mal Jeremy Irons blízko aj v ďalšom filme, ktorý na Arf Film Feste premietnu. The Power of the Powerless (Moc bezmocných) tvoria unikátne zábery z nežnej revolúcie a anglický herec k nim nahovoril komentár.

Hanzlíkova pauza

Energie má šesťdesiatnik Irons aj dnes dosť, tento rok sme ho videli v pokračovaní Ružového pantera. Jaromír Hanzlík sa už so starnutím vyrovnával ťažšie. „Už som nemal z práce tú radosť. Veď som od osemnástich rokov hral. A hneď prvú ligu. No a hrajte tridsať rokov prvú ligu. Zistil som, že som príšerne unavený, vyhasnutý,“ vysvetľoval hereckú pauzu, ktorá trvala šestnásť rokov.

Na Art Film Fest vybral Hanzlík Kočár do Vídně, film, v ktorom hral zúfalého nacistického vojaka. Karel Kachyňa ho nakrútil v roku 1966, zakrátko však film putoval do trezoru.

Na úvod Almodóvar

Letný Art Film Fest tento rok prichádza s novým vizuálom a čo je podstatnejšie, s novým riaditeľom.
„Na začiatku boli obavy, či budeme môcť ponúknuť dostatok filmov. Teraz mám zase obavy, či na množstvo snímok nájdeme dosť miesta v sálach,“ hodnotí pol roka v novej funkcii Peter Nágel. „Možno o tomto festivale vie svet podstatne viac, ako sme ochotní doma pripustiť.“ Príkladom je film, ktorý festival otvorí. Rozorvané objatia Pedra Almodóvara uvidíme len tri týždne po tom, ako ho videlo publikum v Cannes.

V programe sú aj snímky, ktoré bodovali na Berlinale, v Locarne alebo v Benátkach.