BRATISLAVA. Súdružka učiteľka mu dávala do žiackej knižky poznámky. Vo februári 1958 napísala: Nenosí pioniersku šatku. A o dva mesiace sa zas posťažovala: Petr ma v poslednom čase veľmi hnevá, kreslí si. Prosím, dohovorte mu!
O vyrastaní v neslobode a snoch o slobode už Petr Sís hovoril, písal i maľoval niekoľkokrát, aj vo svojej poslednej knižke Múr. A aký bohatý bol jeho vnútorný svet, na to sa teraz možno pozrieť v bratislavskom divadle A-Ha. Sú tam malé klenoty - kresby, fotky, knižky a iné úsmevné artefakty, ktoré mu z komunizmu doteraz zostali.
Pokazil ho otec
Petr Sís robil, čo mohol. Poslušne čítal Čuka a Huka, vlastenecké odznaky nevyhadzoval a zapojil sa aj do listovej družby s ruskými školákmi. Voloďu z Leningradu dokonca zavolal na návštevu do Prahy. „Dnes by som sa rád spýtal rodičov, dokedy presne som šťastnému ideálu Československa veril. Myslím si, že prvé sklamania som pocítil, keď som mal trinásť, štrnásť rokov," vraví Sís.
Vytriezvieť mu pomohol najmä otec, nešťastný z toho, že chlapec je taký slušný. Zatiahol ho na džezové koncerty a dával mu platne, ktoré dostal od kamaráta z Anglicka.
Veľmi rýchlo bol z Petra najlepší diskdžokej v Prahe, keď hrával v klube Olympic, na plagáty písali jeho meno s výkričníkom. Popritom stále kreslil, a animované filmy ho aj dostali do sveta. S kraťasom Hlavy zvíťazil na festivale v Berlíne, čoskoro ho pozvali do Los Angeles, aby robil propagačný film k olympiáde a ozval sa aj Bob Dylan, ten chcel od Sísa klip k pesničke You Gotta Serve Somebody.
Povolenie z československých úradov platilo do 30. júna 1986. Sís sa nevrátil, a hneď na druhý deň ho začali trestne stíhať za opustenie republiky.
No lenže, problémy mal aj v Amerike, Dylanovi sa nepáčilo, že by mal v klipe vystupovať ako šašo. Ešteže prišiel Miloš Forman. Sís mu spravil plagát k filmu Amadeus a za zarobené peniaze sa mohol konečne presunúť do New Yorku a prácu hľadať tam. Začal ako novinový ilustrátor, o pár rokov neskôr dostával prestížne ceny za najkrajšie knihy.
Tak, aká je tá Socha slobody?
Sís napísal knihy o Galileovi, Darwinovi, Prahe, Tibete i Amerike. Knihu Múr venoval najmä svojim deťom.
Ony už vyrástli v New Yorku, absurdity z jeho detstva si nevedia celkom dobre predstaviť. Ale on sa im súčasne snažil vysvetliť, že aj vysnívaná Socha slobody vyzerá v skutočnosti trochu inak.
Keď bolo v novembri 1989 slobodné aj Československo, rýchlo utekal domov. A opäť tam zažil veci: „Bolo to zaujímavé, bolo to zábavné," vraví. „Prvú vládu vytvárali aj moji kamaráti. Predstavte si, najprv mi vraveli, aby som robil veľvyslanca v Argentíne, potom zas veľvyslanca kdesi v Ghane. A nakoniec mi ponúkli funkciu riaditeľa chemických závodov Juraja Dimitrova!"
Výstava Petra Sísa potrvá do 19. júna. Kultúrnemu centru na Školskej ulici by sme odporúčali, aby na vchodové dvere zavesilo nejaký veľký plagát. Už sa muselo nazbierať veľa smoliarov, čo si tam nápaditú, ale nenápadnú inštaláciu vôbec nevšimlo.
