Poľský režisér Krzyzstof Warlikowski vo svojej štyri a polhodinovej (A)pollonii necháva odpočítavať minúty druhej svetovej vojny. Nedávnu minulosť prepája s antickými tragédiami.
Agamemnón, hrdina legendárnych bojov od Tróje, v slávnostnom prejave nám pripomenie, že ak sme zatiaľ ešte nevraždili, nie je to preto, že sme boli lepší ako on. Len sme mali šťastie.
Doslovne očistcom, nielen podľa názvu, bola produkcia mladého talianskeho režiséra Romea Castellucciho, ktorou dopĺňa poslednú časť jeho trilógie voľne inšpirovanej Dantem.
V luxusne zariadenom byte sa síce dlho nič nedeje, ale akési nebezpečenstvo by sa dalo krájať. Syn sa pýta, či sa otec vráti. Vráti sa.
Bežné rodinné diskusie o práci a večeri vystrieda matkin plač, keď si hlava rodiny pýta kovbojský klobúk.
Otec so synom vzápätí odchádzajú do detskej izby. Nekonečné minúty počúvame plač znásilňovaného dieťaťa, ktoré následne necháva režisér akoby cez gigantickú šošovku dívať sa na akési rastliny a kvety, ktoré pôsobia odrazu strašidelne.
Po tejto pôsobivej magickej filmovej pasáži sa na scénu opäť vracia otec. Tentoraz ho však hrá hendikepovaný herec. Jeho syn je zasa extrémne odrastený, ale s detským výzorom. Pekelný tanec dvoch zmrzačených ľudí sa môže začať.
