Kultová skupina 90. rokov sa vrátila na scénu s novým albumom Dancing, ktorý nedávno vyšiel pod značkou Azyl Music.
Dvanásť rokov muselo uplynúť, aby skupina Ali Ibn Rachid urobila tretí album. Mnohí už neverili, že partia, ktorej hlavnou postavou je skladateľ, hudobník, spevák a textár Ľubo Burgr, sa ešte vráti. No stalo sa.
Tanec cez Skype
„Už som sa sám zo seba smial, roky som rozprával, že bude nový album a že sa dáme znova dokopy. Ale možností bolo málo - Dano Hurtuk bol dlho v Paríži, Vlado Šipoš a Jano Višňovský začali podnikať a v začiatkoch boli veľmi vyťažení. Až sme sa dohodli, že urobíme koncert v A4-ke," hovorí Ľubo Burgr, ktorý tomuto bratislavskému priestoru zároveň šéfuje.
Na comebackovom večierku zazneli iba skladby z prvých dvoch albumov, ale ukázalo sa, že v šuflíku trčí zopár starších skladieb a že kapelník má ďalšie plány. Fungujúca kapela sa však musí stretávať, čo je problém, ak jej kapelník žije v Bratislave a jeho kolegovia v Prešove. Pomohol Skype, internetovo-komunikačný program. Vďaka internetu a nahrávaniu jednotlivých partov v domácich štúdiách sa album postupne dokončil.
Ako prvý má vlastný názov, jeho predchodcovia sa volajú „hokejistický" a „bicyklistický" len podľa obrázkov na obale. „Nebol to zámer nemať názvy, len nám vtedy nič nenapadlo. Keď som počúval nové veci, chcelo sa mi tancovať," tvrdí Burgr. „Vlani po koncerte v A4-ke mi hovorili, že výborné, ale škoda, že ste nehrali tanečné veci, lebo ľudia chceli tancovať. Teraz už môžu."
Made in SK
Dancing je posun najmä po zvukovej stránke. Burgr začal využívať počítač a elektroniku, no stále kladie dôraz na melodické pesničky. Viackrát sa vynorí až skoro ursinyovská atmosféra (Crazyman, Záhrady, Bertrand), príde na typickú „aliibnrašidovku" s dvojzmyselným textom (Otto), aj na hapkovskú paródiu (Evelína) a tanečnosť asi najviac srší z veselej My Wife.
„Chcel som to opäť urobiť trochu inak. Druhý album bol asketický, pretože som zakázal breaky na bicie a sóla. Bola to prirodzená reakcia na prvý album. Chcel som urobiť jednoduché pesničky, ktoré sa dajú zahrať aj na klavíri, nemusia byť za každú cenu aranžérsky zaujímavé. Zaujímavý by mal byť text. Ľudia si tie pesničky spievajú a o to šlo," hovorí Burgr, ktorý nemá rád nálepku alternatíva.
Novinkou je aj angličtina. „Prvýkrát som ju použil ešte v Stoke. Bolo to dosť narýchlo, napísal som v svojej školskej angličtine texty, ktoré sa mi dnes zdajú vtipné a majú myslím ešte aj iný rozmer."
Ali Ibn Rachid budete môcť najbližšie vidieť zajtra v prešovskej Christianii. V lete skupinu čakajú koncerty v Žiline a v Košiciach. Veľké festivaly partiu štyridsiatnikov príliš nelákajú, pretože „viac než o hudbu tam ide o masové šťastie". Na jeseň vydavateľstvo Azyl pripravuje reedíciu prvých dvoch albumov, čo potom? „Budeme hrať, kým budeme mať chuť a kým budú ponuky."
