BRATISLAVA. Výstava pod príznačným názvom Zóny predstavuje fotografie mladej, pôvodom srbskej autorky, z rokov 2005 až 2009. Ich spoločnou témou sa stáva životný priestor, jeho rôznorodé podoby a významové vrstvy. Na jednej strane je to priestor privátny, na druhej verejný, opustený, prípadne aj celkom neprítomný.
Prvá zóna obsahuje dve rozmerné farebné fotokoláže s názvom Môj priestor v priestore.
Autorka v nich komponuje množstvo sekvenčných, akoby amatérskych, privátnych fotozáznamov svojho vlastného bytu a seba v ňom. Vytvára zdanlivo akýsi filmový scenár, v prvom pláne fotografie rozvíjajú aktuálnu tému verejného súkromia, v druhom poukazujú na hlbšiu definíciu priestoru. Ten sa nemusí nachádzať len medzi štyrmi stenami, ale aj priamo v človeku. Práve interakcia týchto dvoch typov priestoru sa pre autorku stáva kľúčovou.
Sugestívne čiernobiele fotografie mŕtvych miest nachádzame ako ostrý kontrast hneď v druhej zóne. Opäť dve diela zachytávajú priestory bratislavských Kúpeľov Central a Záhradného kina Hviezda tesne pred ich plánovaným zbúraním. Autorka sa tu zamýšľa nad časovosťou verejného priestoru, nad jeho smutnou pominuteľnosťou. V nadväznosti na prvú zónu poukazuje tiež na neprítomnosť človeka, na jeho ľahostajnosť voči miestu, ktoré sám pre seba najprv oživil a teraz ho opúšťa.
Svoje fotografie Stefanović umiestňuje do rozmerných svetelných lightboxov, ktoré zvyčajne plnia funkciu reklamy, teda predávajú produkt vo verejnom priestore. Medzi námetom prác a formou ich prezentácie vytvára silný významový paradox. Na jednej strane stojí pietny charakter fotografií, na druhej symbolika výpredaja hodnôt, typického pre súčasnú veľkomestskú kultúru.
Na architektonický typ priestoru je zameraná aj ďalšia zóna. Veľkorysé farebné fotografie zachytávajú Diery, ktoré ostali v mestskej zástavbe po zbúraných domoch. Autorke tu, rovnako ako v ostatných vystavených dielach, nejde primárne o dokumentárnu fotografiu, jej prístup je skôr konceptuálny. Dokumentárny typ fotografie je prostredníctvom jej autorskej stratégie transformovaný a presahuje až k filozofickým témam, akými môžu byť prázdno či neprítomnosť.
Posledná zóna uzatvára koncepciu výstavy v záberoch atómového krytu pod bývalým Divadlom P. O. Hviezdoslava. Fotografie nazvané Non-Gender places rozvíjajú ďalšiu možnú interpretáciu priestoru, a to ako znakového systému. „Ktorý priestor je neurčitý? Osobne takto vnímam atómový kryt, miesto zbavené všetkých znakov, ktoré určujú jeho charakter,“ uvádza Stefanović.
Absolventka VŠVU operuje vlastne s pojmom genius loci. Spolu s kurátorkou Katarínou Hrdou vzdali poctu priestoru, ktorý sa v ich koncepcii ukazuje ako jeden zo zásadných parametrov určujúcich naše bytie.
Autor: Nina Vrbanová
