BRATISLAVA. Pri čítaní románu Anna Kareninová asi len málokoho neočarí chuť vidieka, ligot vyššej spoločenskej vrstvy či ľúbostné vzplanutie. Tolstého majstrovstvo sa rozhodli preniesť i na javisko. Naštudovať 800stranové dielo nebolo jednoduché.
„Zľakol som sa. Veľmi. Je to kultúrna ikona len pre najlepších hercov,“ priznal pochybnosti dramaturg Daniel Majling. Spolu s Romanom Polákom sa dnes už tešia na divákov. „Skúšobné obdobie bolo zvláštne tým, že keby sa nenadchli pre príbeh všetci od technikov, cez maskérky až po hercov, tak by sme to nestihli a nezvládli. Toto dielo nás v dobrom slova zmysle presahuje. Veľkosťou som robil iba jeden podobný projekt v pražskom Národnom divadle,“ zhodnotil náročnosť diela režisér Polák.
Herci predstavením žili aj mimo skúšok. „Ľubo Kostelný cvičil vetu – Ach, ako tá slama vonia – asi tri hodiny. Dokonca to mal aj v statuse na facebooku,“ prezradila na kolegu Zuzana Fialová. Práve súzvuk postáv s prírodou a kontrast medzi dedinou a mestom vykreslil v románe Tolstoj do najmenších detailov. Jeho postavy sú plné vnútorných rozporov medzi citom a rozumom, túžbou a povinnosťou.
„Žiadna postava nie je iba čierna alebo iba biela. Môj Vronský sa môže zdať zo začiatku ako salónny zvodca, ale s príchodom Anny Kareninovej na scénu s prekvapením zažíva to, čo ešte nikdy predtým,“ hovorí Tomáš Maštalír. „Takéto diela sú dôležité, lebo herci na nich rastú a posúva ich to ďalej,“ dopĺňa Fialová.
Kniha Anna Kareninová dokáže nadchnúť a vtiahnuť. Tvorcovia veria, že sa to podarí aj tej javiskovej. „Divák možno zabudne na čas a ponorí sa do lásky a spoločenských vzťahov,“ dodáva dramaturgička Darina Abrahámová.
