V Slovenskej národnej galérii sa 23. až 26. apríla konala 1. medzinárodná konferencia o celoživotnom diele Júliusa Kollera (1939-2007) s názvom „Július Koller - U.F.O.-naut?". Jej cieľom bolo nájsť nové možnosti interpretácie diela jedného z najvýznamnejších slovenských výtvarníkov druhej polovice 20. storočia.
Na konferencii, ktorú spolu so SNG pripravila Spoločnosť Júliusa Kollera, vystúpili s príspevkami a panelových diskusií sa zúčastnili významní domáci aj zahraniční teoretici umenia, kunsthistorici, kurátori a výtvarníci. Kollerovo dielo však potrebuje do budúcnosti ešte hlbšiu analýzu a jednoznačnejšie zadefinovanie v rámci domáceho, ale aj medzinárodného kontextu.
Július Koller patrí so svojimi anti-happeningmi, anti-obrazmi a Univerzálno-kultúrnymi Futurologickými Operáciami (U.F.O.) medzi priekopníkov konceptuálneho umenia na Slovensku. Napriek tomu je pre slovenskú kunsthistóriu nejednoznačným fenoménom, na jednej strane glorifikovaným, na strane druhej zaznávaným.
Pri príležitosti konferencie bol v bratislavskom Tranzite na jeden večer sprístupnený rozsiahly Kollerov referenčný archív s celými ročníkmi časopisov, novinovými výstrižkami a poznámkami. Návštevníci mohli vidieť aj jeho menej známe diela, texty a rôzne predmety a utvoriť si tak komplexnejší obraz o tomto výtvarníkovi.
Komu patrí verejný priestor? V časoch normalizovaného Československa bol verejný priestor vyprázdneným pojmom, keďže nepatril verejnosti, ale štátu. Ján Budaj, známy skôr svojou politickou činnosťou, organizoval na prelome 70tych a 80tych rokov s Dočasnou spoločnosťou intenzívneho prežívania akcie v mestskom verejnom prostredí, v ktorých sa snažil upozorniť na túto problematiku.
V jedno slnečné májové popoludnie mali obyvatelia a návštevníci centra Bratislavy možnosť zhliadnuť nezvyčajné posedenie Jána Budaja a jeho priateľov. Za prestretým stolom debatovali o Budajovej akčnej tvorbe a dobe, kedy vznikala. Posedenie malo vizuálne pripomínať akcie „Obedy" z roku 1978. V nich premiestnil všednú realitu nedeľného obeda zo súkromia bytov do verejného priestoru.
Dokumentácia z posedenia bola súčasťou výstavy „Pracovná pamäť", ktorú v Tranzite kurátorsky pripravila Mira Keratová. Výstava pozostávala z troch nezávislých celkov, ktoré sú voľne rozpracovanými výskumnými platformami. Prvý celok bol zameraný na prezentáciu interaktívneho webového projektu s dokumentáciou a kontextualizáciou Budajových akcií.
Druhú časť s názvom „Ďaleko od Teba" pripravili výtvarníčky Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová. Spracovali tragický životný príbeh Lídy Clementisovej, manželky v 50. rokoch politicky prenasledovaného a zavraždeného Vladimíra Clementisa. Vystavené tu boli napríklad ľúbostné listy manželov Clementisových, či návody pre návštevníkov na vytvorenie monumentov ako prchavých pamätníkov Líde.
„Sviatok stretnutia", tretiu časť výstavy „Pracovná pamäť", kurátorsky pripravila Lucia Gavulová. Predstavené tu bolo dielo hudobníka, muzikológa a intermediálneho umelca Milana Adamčiaka. Súčasťou bola aj projekcia dokumentu o jeho osobe a tvorbe. Jeho výnimočná tvorba, pozostávajúca z grafických partitúr, vizuálnej poézie, typografických a strojopisných básní atď., je na Slovensku stále nedocenená a kunsthistoricky len okrajovo spracovaná.
Tvorbu Milana Adamčiaka si môžete aktuálne až do konca augusta pozrieť na výstave „Otvorené diela alebo Genug", ktorú v bratislavskej galérii Linea kurátorsky pripravil Michal Murin.
Hore bez je pravidelná relácia TV SME. Nový diel nájdete na SME.sk od soboty rána. Všetky diely nájdete tu - kliknite. Sú krásne.
Autor: Omar Mirza, Jana Kapelová
