Táto Anna Kareninová zomrieť nemusí

Z dramatizácie geniálneho Tolstého románu vzniklo v SND silné predstavenie.

Anna Kareninová musí byť nešťastná - taký je súd spoločnosti, ktorá toleruje všetky výstrelky okrem lásky. „Nemám nič, len teba," povie Anna Vronskému po scéne, ktorá je ich vidinou šťastia. Tragédia sa môže začať. „Podstata nerovnosti medzi mužom a ženou je v tom, že zákony aj verejná mienka stíhajú neveru muža a ženy rozdielne," komentuje spisovateľ Kozyrev (Štefan Bučko).

Farebné sú iba vzťahy

Režisér Roman Polák sa na dramatizáciu jedného z najkľúčovejších svetových románov dlho pripravoval. Nakoniec sa mu vo dvojici s Danielom Majlingom podarilo vytiahnuť kľúčové scény do kompaktného celku. K predlohe pristúpil bez svojvoľností, viac zvýraznené bolo vari len rozhodnutie Kareninovej nemať ďalšie deti. Vznikla vysoko estetická inscenácia, nie však estétska či samoľúba.

Stretnutie Kitty a Levina na klzisku jej dalo dynamický štýl. Všetko je na kolieskach - ako v Anninom živote. Na korčuliach je aj technika, rýchle zmeny scén zachraňujú únosnú dĺžku celého projektu.

Všetko je čiernobiele, okrem vzťahov. Farieb zbavené modely vytvoril Peter Čanecký už neraz, jeho elegantné kostýmy teda neprekvapia, no uchvátia. Jaroslav Valek vyrobil zo zasúvajúcich panelov účelný priestor, kde sa nestratili ani intímne scény. Vynikajúca bola aj decentná hudba Michala Novinského.

Z celej škály tém, ktoré predloha ponúka, inscenátori zdôraznili rôzne varianty partnerského spolužitia a viery v Boha. Obe linky sa zbiehajú v pocitoch viny, uvedomovaní si práv i povinností. Od úplného popierania Boha, ktoré stelesňuje revolucionár Nikolaj Levin (dojímavý Vladimír Obšil), cez ľudovú poverčivosť Máše (divoká Ingrid Timková), povrchný pragmatizmus Anninho brata (tragikomický Ondrej Kovaľ) či čistú vieru Kitty (oduševnená Táňa Pauhofová) až po svätuškárstvo Lýdie Ivanovny (presvedčivá Soňa Valentová), ktorá „zachraňuje duše, ale človeka by nechala zdochnúť".

Ako dosiahnuť šťastie?

Tolstého dielo i život sú veľkým diskurzom o manželstve. „Čo je to byť na vine?" pýta sa Kareninová a búcha do stola. Zuzana Fialová (na snímke) bola vizuálne dokonalá femme fatale, jej herecký prejav mohol byť o stupeň zvnútornenejší. Tomáš Maštalír bol dynamickým Vronským, v závere dokázal byť i presvedčivo zúfalý.

Ako teda dosiahnuť šťastie? Je lepšie vydať sa s absolútnou naivitou, ako to urobila Dolly? Alebo sa oženiť až po vyzúrení ako Levin i sám Tolstoj? „Aby sme poznali pravú lásku, musíme sa najprv v láske zmýliť," tvrdí Betsy v šarmantnom podaní Henriety Mickovičovej.

Karenin si uvedomuje, že jeho manželstvo s Annou bola chyba. Scéna, v ktorej sa necháva opantať rafinovane pobožnou Lýdiou, patrí k najsilnejším. Výkon Martina Hubu je dokonalou viacrozmernou štúdiou. Gabriela Dzuríková urobila v úlohe Dolly azda najväčší skok od povrchných komediálnych polôh.

Záverečná tragická scéna je príjemne prostá pátosu, možno by však zniesla viac napätia.

Urobiť Kareninovú priemerne znamená celkom ju zničiť. Inscenácia SND však v mnohých aspektoch (na čele s herectvom) ašpiruje na výnimočnosť.