Festival Wilsonic, ktorý trval od štvrtka do nedele ráno potvrdil, že má čoraz viac spoločného s Pohodou.
BRATISLAVA. Keď robíte festival a odskočí vám sponzor alebo musíte zmeniť miesto konania, väčšina promotérov to rieši pauzou. Wilsonic to však neurobil. Naopak, akcia, ktorej deviaty ročník sa konal cez víkend v Bratislave sa dokonca po prvýkrát rozrástla na tri dni.
Nedocenená pestrosť
Wilsonic je jeden z mála našich festivalov, ktoré si nezameníte s inými prepísaním dátumu, pretože ich program zostáva rovnaký (nekonečná recyklácia slovenského poprocku). Potvrdilo sa to aj tento rok. Napriek finančným problémom tím okolo Tibora Holodu pripravil ešte pestrejší program a množstvo produkčných zlepšení, ktoré spríjemnili celkovú atmosféru. Jediný problém bol ten, že to neprišlo oceniť aspoň toľko ľudí, čo vlani.
Diváci zlyhali presne vtedy, keď ich Wilsonic najviac potreboval. Najmä v piatok príjem zo vstupného nebol taký, ako by si organizátori predstavovali. Je však pravda, že na začiatku akciu tvrdo preskúšalo počasie. Rýchle striedania slnka s dažďom budili skôr dojem, že je apríl a nie polovica júna.
V „zahrievací" deň hrali tri maďarské a tri slovenské kapely zadarmo, no sledovala ich iba hŕstka zvedavcov. Že aj počas soboty začalo byť pod hlavným pódiom plno, až keď zapadlo slnko, zase súvisí s niečím iným - mnohí stále vnímajú Wilsonic ako prehliadku elektronickej hudby a ako správni clubberi prichádzajú až pred polnocou.
Tým však postrockové gitarovky a rôzne iné kapely hrajúce hudbu skôr na počúvanie určené neboli. Tento rok sa ich nazbieralo celkom dosť, miestami sa človek cítil už skoro ako na Pohode. Set nemeckej Jazzanovy s množstvom dychových nástrojov a speváčkou Clarou Hill by zase pokojne zapadol na festival s ešte dlhšou tradíciou, ktorý sa koná na opačnom brehu Dunaja v PKO.
To najlepšie
Hudobne najzaujímavejšie veci priniesli tí, ktorí prekračovali žánrové hranice alebo elektroniku obohatili o živé nástroje či hlasy. Vyslanec kultového vydavateľstva Warp Tim Exile, domáci talent Pjoni (v prípade tohto gymnazistu sa doslova naplnil slogan festivalu „reflecting future"), beatboxer Hyperpotamus alebo experimentálny hip hop Napszyklat. Zvláštne mrazivú energiu sálal Moderat, k čomu výrazne prispela jeho exkluzívna videoprojekcia. Najviac tanečníkov si v krytých stanoch vyrobili Henrik Schwarz a Daj Ray.
Najnovší diel seriálu „britské hviezdy, ktoré mali prísť do Bratislavy", napísal producent Rustie, no rozbiť sa na žúre o deň skôr (neoficiálna verzia) je problém jeho profesionálnej hrdosti, nie zlyhanie organizátorov.
Wilsonic nechce a v situácii bez hlavného sponzora ani nemôže byť žánrovo vyhraneným festivalom. Otvorenejšia dramaturgia je sympatický krok, akurát na veľkých pódiách vždy nezafunguje to, čo v kluboch. Dosť účinkujúcich podľahlo čaru dunivého dubstepu s plazivými subbasmi, čo je hudba, ktorú dlho nedokáže počúvať každý. Očakávaná premiéra projektu The Autumnist zase bola sklamaním preto, lebo siedma hodina večer ukradla tejto hudbe s nostalgickými atmosférami viac než polovicu čara.
Holoda a Pohoda
Wilsonic funguje už deväť rokov a má čoraz viac spoločného s Pohodou. Jeho dušou je tiež jeden človek, ktorý sa volá Tibor Holoda. Podobne ako Michal Kaščák, aj on robí akciu, ktorá obstojí v porovnaní s Európou. Približovanie k Pohode sa prejavilo najmä na zlepšeniach servisu pre návštevníkov.
Letná pláž za Inchebou, kde sa festival premiérovo nasťahoval, je príjemný priestor. Chodiť po rôznych podkladoch od piesku po trávu sa vám hocikde nepodarí, a keď sa odstráni zopár detailov typu tyč na zemi pred barom, bude to ešte lepšie. Občerstvenie a iné základné služby postúpili o niekoľko levelov ďalej, pódiá boli veľmi dobre ozvučené a nerušili sa, ľudia si pochvaľovali aj detailné vychytávky typu videoprojekcia na betónové steny Incheby či štýlové tričká.
Kto prišiel, bol poväčšine spokojný. Kto nie, mal by určite prísť o rok. Bez veľkého publika festival neprežije. So sponzorom môže byť ešte lepší. Uvidíme, či za odstúpením sponzora bola iba finančná kríza. V každom prípade podporu nemenovaný mobilný operátor Wilsonicu tak trochu dlhuje. Celý čas v noci totiž jeho logo svietilo z neďalekej centrály do areálu zadarmo.
