BRATISLAVA. Sandman, Koralína, Nikdykde, Americkí bohovia. To sú len niektoré z fantastických kníh Neila Gaimana - kníh prečudesných svetov, ktoré obývajú obyčajné i neobyčajné karikatúry a postavičky.
Recenziu filmu Koralína a svet za tajnými dverami nájdete na konci článku.
Gaimanovský príbeh je vlastne značka. Kombinácia legiend a mýtov, hororu a detskej rozprávky, mystiky a triezveho realizmu, gotického románu, komiksu i commedie dell'arte. Tento prestížnymi cenami ovešaný britský autor je vlastne Edgar Allan Poe dneška. A spolu s Terrym Pratchettom je ikonou súčasnej fantastiky, pričom jeho Sandman je skoro komiksovou bibliou.
Priťahujú ho legendyKým však pratchettovská žánrová groteska na hranici filozofie - zažili sme niekoľko serióznych filozofických štúdií rozoberajúcich Pratchettovo dielo - a Lietajúceho cirkusu je skôr na pobavenie čitateľa, Gaiman píše príbehy vyvolávajúce zimomriavky. Môžete sa však báť alebo držať jeho hrdinom palce s akýmsi vnútorným uspokojením.
Koralína je rozprávka. Alebo aspoň na prvý pohľad tak vyzerá. Lenže Gaiman nepíše priamočiaro. Do príbehu vmieša burtonovský cirkus „druhého“ sveta za zrkadlom, kde ľudia majú namiesto očí gombíky, urečneným a otravným detiskám zašívajú ústa a bonboniéra je hnusná chrobač s mávajúcimi krídelkami.
Svet Gaimanových Amerických bohov je zase svetom nevideného: bohov a viery v nich, ktoré sa skrývajú pod povrchom našej každodennej reality. A svet Nikdykde je pod povrchom doslova. Skrýva sa pod Londýn rovnako hlboko či ešte hlbšie ako metro a žijú v ňom ľudia, čo sú zmesou bezdomovcov a viktoriánskych aristokratov.
Taký je vlastne Gaiman, viktorián v 21. storočí, ktorého priťahujú legendami opradené staré domy na samote kdesi v Škótsku. Také sú aj jeho príbehy.
Stopy vedú do ČeskaZvedavé dievča, akým je Koralína, Gaimanov román prerástlo. Rozpráva o nej už aj muzikál, komiks, počítačová hra a najnovšie film. A hoci je to ďalšia variácia na tému Alenky v ríši divov, rovnaká schéma na divákov zaberá. Za nudným svetom každodennosti je ešte jeden svet, povedomý a predsa neznámy.
Je lákavý, dobrodružný, ale aj nebezpečný. Alenka, alebo Koralína, ktorá priechod medzi nimi objaví, je mladá slečna v začínajúcej puberte.
Aby sme v príbehu videli kadečo, stačí trochu psychoanalýzy: zrkadlový svet je zrazu obrazom nevedomia, čudesná logika príbehu zase sleduje zmätok v duši toho, kto už dospieva, ale ešte stále je dieťaťom. Možno aj preto Alenka Lewisa Carolla zaujala Jana Švankmajera, českého filmára a surrealistu.
Animovaný film Něco z Alenky, ktorý nakrútil v roku 1988, obehol svet - a jedným z tých, kto ho videli v Kalifornii počas štúdií, bol aj Henry Selick. Vplyv, aký naňho mala česká škola Jana Švankmajera a Jiřího Trnku, popredný animátor bábok dodnes pripomína. .
Staromódne, ale trvácnePoctivá ručná práca, od šitia postáv až po ich oživenie pred kamerou, okienko po okienku, tomuto Američanovi učarovali. Je to postup zdĺhavý a namáhavý, ale má svoje výhody.
Kým iní sa pretekajú v počte rozpohybovaných chlpov digitálnych postavičiek, ktoré starnú s každou novou sezónou, Selickovým bábkam niečo také nehrozí. Staromódne síce sú, ale zato aj trvácne.
Dôkazom je Predvianočná mora, film, ktorý Selick spolu s Timom Burtonom nakrútil v roku 1993. Ponuro hýrivá rozprávka ukazovala, čo sa stane, ak Vianoce, sviatky pokoja a mieru, prevalcuje morbídny Halloween.Kombinácia hororu, komédie a muzikálu, to je to, čo divákov očarilo a očarúva dodnes.
Film ako zadosťučinenieSelicka trochu mrzelo, že si autorov filmu diváci dodnes pletú, keď tvrdia, že ho nakrútil Tim Burton. Jeho Koralína, ktorá prichádza o pätnásť rokov neskôr, je teda zadosťučinením. Snímku o tvrdohlavom modrovlasom dievčati už novinári vychválili. Čo Selicka prekvapilo, bolo zaradenie medzi filmy, ktoré tí najmenší môžu vidieť len v v sprievode rodičov.
Čudovať sa však netreba: „Jednu-dve nočné mory si najmenšie deti z filmu odnesú,“ napísali v Miami Herald.
Recenzia / film
Ešte nie je žena, ale už pozná Shakespeara
Henry Selick už spolupracoval s Timom Burtonom i Terrym Pratchettom a inšpiráciu čerpal u Lewisa Carolla i Monty Pythons. Vo filme Koralína však zostal sám sebou. Je to majstrovské dielo o dospievaní.
Keď roku 2002 vyšla kniha Neila Gaimana Coraline, mal bábkový muzikál Predvianočná nočná mora Tima Burtona desať rokov. Ktovie, možno i z neho čerpal Gaiman, potomok predvojnových židovských emigrantov z Poľska, kus inšpirácie.
Ale určite čerpal i odinakiaľ. Najmä z Alice Lewisa Carrolla, z diel priateľa Terryho Pratchetta, s ktorým napísali humorný fantasy thriller Dobré znamenia, z poetiky komediálnej skupiny Monty Python, z kníh Douglasa Adamsa, o ktorom vytvoril knihu Nepodliehajte panike!
Predovšetkým však zostal i v Coraline sám sebou, dôvtipne prepájal poéziu, čierny humor, napätie, fantáziu i pochmúrne hororové tóny, neistotu, beznádej a osudovosť do harmonického zábavného celku.
Imaginácia v AmerikeNa Predvianočnej nočnej more solupracoval Burton s Henrym Selickom. Po nej viac spolu nerobili. Selick nakrútil bábkový film Jakub a obrovská broskyňa, Burton spolurežíroval Mŕtvu nevestu. Ani jeden nezopakoval úspech Nočnej mory.
Až v roku 2005 prenikli na verejnosť správy, že Selick pripravuje film podľa Gaimanovej Coraliny - a gurmáni literárnej i filmovej hrôzy zbystrili pozornosť. Po dvoch rokoch príprav a osemnástich mesiacoch filmovania vznikol najdlhší bábkový film, vyrobený technikou stop-motion a prvý svojho druhu, nakrúcaný vo formáte 3D.
Hoci Selick preniesol dej do Ameriky a pridal malej Koralíne tajomnú bábiku i partnera - chlapca Huba (v originále mnohoznačný Wybie), nezmenil zásadne príbeh a vďaka hravej imaginácii skvele vystihol atmosféru.
Oproti predlohe výrazne vystupuje motív dieťaťa zanedbávaného neustále pracujúcimi rodičmi. Posunom je i hudba Bruna Coulaisa, snové dievčenské zbory pripomínajú jeho soundtrack k Putovaniu vtákov.
Môže to byť hit?Koralína nie je a nemôže byť novou Predvianočnou nočnou morou. Hrá sa so zasväteným divákom. Cituje Shakespeara i Keatesa. Zobrazuje život a svet jedenásťročného dievčaťa. Dieťaťa, ktoré sa začína meniť na ženu, jeho emócie, myšlienky, názory. Rodičia prestávajú byť zbožňovanými idolmi, svet dospelosti je lákavý, ale i plný sklamaní. Coraline má k Lewisovej Alici rovnako blízko ako k Červenej čiapočke.
Suverénne a majstrovsky zvládnuté dielo neláka divácke masy menami tvorcov, žánrom ani svojou subtílnosťou. Nie je vhodné pre najmenšie deti ani pre nenáročné publikum komerčnej zábavy.
Hoci si vo svete našlo vďačných divákov, u nás ho sotva čaká osud hitu. Napriek tomu sa k nám dostáva 3D verzia v citlivom, kvalitnom českom dabingu.
Miloš Ščepka
