To sa presne zopakovalo aj pri Timovi Exilovi. Jeho nový album s názvom Listening Tree poznám už dlhšie, v januári som ho zažil naživo v Berlíne. Ale naplno som sa doň dostal až cez víkend v Bratislave na festivale Wilsonic, kde bol tento britský tridsiatnik jedným z hostí.
Na rozdiel od Berlína tentoraz dosť ukazoval svoju improvizačnú zručnosť a virtuózne zvládnutie počítača a troch (!) MIDI kontrolerov.
Z nového albumu zahral iba hitovky, no vtedy to prišlo: „Don’t think / that we’re one / don’t fool yourself / My boat is sinking / so save yourself...“. Ten refrén odrazu dostal nielen hudobný zmysel a od piatka sa mi pravidelne pripomína.
Je to elektronika veľmi nápadito čerpajúca z niekoľkých žánrov od breakcoru cez drumandbass pod IDM. No predovšetkým sú to chytľavé pesničky, ktoré lepšie fungujú ako hudba na počúvanie (alebo si vyžadujú o dosť zručnejšieho tanečníka, ako je náš minister spravodlivosti).
Kultový britský label Warp, kde nedávno vyšiel aj album Listening Tree, funguje už dvadsať rokov, no stále má veľký cit pre originálne veci. Tim Exile originálny je – má svoj špecifický štýl aj zvuk, čo je na elektronickej scéne dosť zriedkavá kombinácia.
Po bratislavskom koncerte som ho spovedal skoro hodinu a ešte stále sa bolo o čom baviť. S albumom sa piplal takmer dva roky a robil ho ako terapiu. No to už nie je téma do tejto rubriky.
