Kudláč, patriaci k slávnej Generácii 1909, pochádzal z Moravy, študoval na pražskej UMPRUM a na Filozofickej fakulte UK profesúru kreslenia a po absolvovaní v roku 1933 prišiel učiť do Dolného Kubína.
Tam si za incenovanie Čapkovej Matky v ochotníckom divadle a odmietnutie prísahy novému štátu vyslúžil zákaz pedagogickej činnosti a preloženie do Kremnice (kde v tom čase študoval na gymnáziu aj Ladislav Chudík a pod Kudláčovým vedením získaval prvé divadelné skúsenosti a aj pozvanie do SND).
Súčasne Kudláč spolupracoval s ochotníkmi v Martine, ilustroval knihy, časopisy a podieľal sa na umeleckom živote mesta. Až do roku 1943, keď bol deportovaný na Moravu ako nežiaduci. Pobudol aj vo väzení a do konca vojny sa prebíjal na Morave a v Prahe.
Divadelník v Národnom aj filmár na Kolibe
Po vojne sa vrátil na Slovensko, ale už do Bratislavy, kde ho Andrej Bagar angažoval do SND, neskôr pracoval na Novej scéne a v ďalších novovznikajúcich, už profesionálnych divadlách (Nitra, Martin, Zvolen, Žilina). Pôsobil ako režisér, scénograf, kostýmový výtvarník a príležitostne aj ako herec.
Expresívna exaltovanosť, lyrický poetizmus a sociálno-kritický tón pražského prostredia ho poznačili na celý život.
Bol aj filmárom, jeho snímky o českej gotike a Majstrovi Pavlovi z Levoče boli ocenené v Edinburghu a Benátkach; nakrútil aj dva celovečerné filmy na Kolibe - Posledný návrat a Na pochode sa vždy nespieva.
Potom sa venoval takmer výlučne výtvarnej tvorbe kresbe, grafike, maľbe, ilustrácii, monumentálno-dekoratívnym prácam, spolkovému životu. Od skončenia školy sústavne vystavoval a jeho diela sú zastúpené v mnohých galerijných aj súkromných zbierkach.
Jeho maliarska aj divadelná tvorba rezonujú s duchom moderny: expresívna exaltovanosť, lyrický poetizmus a sociálno-kritický tón pražského prostredia ho poznačili na celý život.
Pohotová a bravúrna kresba
Výstava poskytuje priezor do Kudláčovej maľby: od raných daumierovských počiatkov v sociálnych témach a stlmenom kolorite sa uvoľňuje maľba do dramatických kontrastov svetla a farby v razantnom členitom rukopise bolesti a smútku až k rozšafnému očareniu maľbou a svetom. Svetom prostých ľudí, divadelných zákulisí a javiskových efektov, maľbou Goyu, Picassa, Rouaulta.
Pohotová až bravúrna kresba, epický príbeh je prítomný aj v maľbe, ale predovšetkým v litografii. Je obrazom živej, pulzujúcej osobnosti, ktorá komentovala svojou tvorbou nepokoj doby, bolesti a utrpenia, radosti a očarenia, často kriticky, ale niekedy zaznievajú aj lyrické či ironické tóny.
Výstava tiež osviežuje zabúdané skutočnosti, keď absolventi českých vysokých škôl prichádzali na Slovensko a vniesli sem entuziazmus intelektuálnej práce, organizovali spevokoly, divadlá, výstavy.
Usporiadatelia – Slovenská výtvarná únia s prispením ministerstva kultúry a predovšetkým rodina Františka Kudláča a kurátor Bohuš Bachratý oživili utlmenú historickú pamäť a pripomenuli jednu z osobností, ktorá v imponujúcom zábere prispela ku kultúrnym dejinám Slovenska.
