Dôverne poznal svet za mrežami, mal povesť sukničkára a v poézii sa neštítil ani vulgarizmov. Cez svoje verše sa rád navážal do politikov a vybavoval si účty s rivalmi. Ak k tomu pridáme fakt, že jeho skeltonický krátky rytmický verš plný vtipných zvratov a častých rýmov pripomína dnešné hiphopové texty, Johna Skeltona môžeme pokojne vyhlásiť za stredovekého krstného otca rapu. Dvorný básnik Tudorovcov dal svetu frázu „cítim potkana“. O tých najhorších písal satirické básne. V nedeľu uplynie 480 rokov od smrti zaznávaného talentu predrenesančnej anglickej literatúry.
John Skelton
Narodil sa okolo roku 1460.
Študoval na univerzitách Cambridge a Oxford.
Od roku 1488 bol básnikom na kráľovskom dvore Tudorovcov.
V roku 1498 sa stal kňazom, pôsobil v diecéze Diss.
Od roku 1512 do 1518 žil v Londýne ako poradca Henricha VIII.
LL Cool J, Jay Z a 50 Cent by mohli každoročne 21. júna pri jeho hrobe vo westminsterskom St. Margaret's Church držať minútu ticha. V ten deň v roku 1529 zomrel básnik, ktorý má v histórii britskej literatúry nevďačné miesto. Jedni ho nazývajú najväčším anglickým poetom, aký sa v 15. storočí narodil, iní tvrdia, že John Skelton bol len vulgárny zabávač, ktorého dielu chýba hĺbka a komplexnosť predrenesančných básnikov.
Ak chce niekto hľadať korene hiphopu v stredoveku, Skelton je dobrá stopa. Autor známy pre svoje satirické básne, namierené proti členom vládnucej vrstvy a kléru a tiež pre objavnú básnickú formu skeltonický verš, mal vo svojej dobe postavenie aj úspech, no z jeho diela sa veľa nezachovalo.
To, čo sa dnes čitateľovi ponúka, svedčí o tom, že Skeltonov originálny a vtipný verš naozaj pripomína texty dnešnej hiphopovej hudby.
Dvorný básnik Henricha VIII.Kritici ho zobrali na vedomie až v 19. storočí a jeho dielo zaradili medzi umenie až o storočie neskôr. Asi aj preto, že Skelton svojimi básňami neriešil žiadne hlboké filozofické dilemy. Strieľal si nimi zo svojich nepriateľov, z biskupov a vplyvných mužov v politike.
S jazykom sa skôr hral, rád vymýšľal objavné rýmy a často neváhal rýmovať anglické slová s latinskými či francúzskymi. Jeho verše mali výraznú rytmiku a viaceré básne v roku 1935 zhudobnil Vaughan Williams.
Aj keď v období ranej renesancie Skeltona zatienil básnik Thomas Wyatt, jeho veršované prestrelky s básnikom Alexandrom Barclayom, s ktorým sa údajne niekoľkokrát aj naozaj pobil, nestratili nič na vtipe ani po takmer 450 rokoch.
John Skelton sa narodil asi v roku 1460. Pravdepodobne patril do rodiny sira Johna Sheltona, ktorý pochádzal z Norfolku. Jeho dcéra Mary Sheltonová bola neskôr jednou z mileniek Henricha VIII.
Mladý Skelton študoval na univerzite Cambridge a na Oxforde. Pre svoje dobré preklady gréckej a rímskej literatúry sa už v roku 1488 stal dvorným básnikom Henricha VII. a potom aj tútorom vojvodu z Yorku, neskoršieho panovníka Henricha VIII. Skelton zložil kňazské sľuby a keď sa v roku 1502 stal Henrich VIII. nástupcom trónu, vymenoval Skeltona za rektora semináru v Diss, ktorým ostal do konca života.
Skelton verzus WolseySkelton s titulom orator regius mal právo ako blízky kráľov poradca písať, o čom chcel. Aj keď je známy ako autor prvej anglickej morality, teda divadelnej stredovekej hry s názvom Magnyfycence, reputáciu mu urobili najmä ostré satirické básne, ktorými útočil na známe osobnosti.
V rokoch 1521 až 1522 napísal svoje asi tri najlepšie kúsky. Hovoriaci papagáj, Collyn Clout a Prečo neprídeš na súd. Všetky boli výpadom proti stále vplyvnejšiemu kardinálovi Thomasovi Wolseymu, ktorý mu za to vybavil miesto v cele.
Skelton ako kňaz napísal pedagogický spis Speculum principis, no viac ako jeho práca ľudí zaujímal jeho osobný život. Povrávalo sa, že kňaz v Diss si rád vypije a že má milenku. Jeho lyrické romantické básne nasvedčujú, že nie iba jednu.
V roku 1518 Skelton opustil panovnícky dvor a utiahol sa do Westminsterského opátstva, kde pokračoval vo svojej satirickej tvorbe. Jeho poslednou prácou bola báseň Replycation, ktorá je obranou katolicizmu pred luteránmi.
Skelton zomrel pokojne, v deň, keď pred súd postavili Katarínu Aragónsku, prvú manželku Henricha VIII., ktorý sa s ňou rozviedol aj bez povolenia pápeža. To bol aj koniec kariéry kardinála Wolseyho.
