V jednej herečke našiel kompletný obraz ženy. Vzťah k Penélope Cruz má Pedro Almodóvar taký silný, že vďaka nemu dokáže popísať celú svoju lásku k filmovému umeniu.
BRATISLAVA. Sú dvojice, ktoré sa asi nikdy nerozídu. Aj keby sa šli roztrhnúť. Pretože budú spolu vždy, keď sa zhasne v kine, keď sa začne večerný program v telke, alebo keď sa otvorí spomienková kniha. Keby sa filmy robili bez nich, hádam by aj stratili niečo zo svojej magickej príťažlivosti.
A nebolo to len vtedy, keď mal Robert Rossellini rád Ingrid Bergmanovú, a keď mala Liv Ullmanová rada Ingmara Bergmana. Napríklad, dnes večer sa v Trenčíne začína Art Film Fest, otvárať ho budú Rozorvané objatia. Aj v nich sa ukazuje, aké pozoruhodné môžu filmové príbehy byť, keď je medzi režisérom a herečkou silný emocionálny vzťah. Hoci Pedro Almodóvar a Penélope Cruz nie sú milenci.
Loren, Cardinale a iné tety
Penélope Cruz sa pamätá úplne presne, ako s Pedrom Almodóvarom hovorila po prvý raz. Mala sedemnásť rokov a bola práve vo vani, keď jej zavolal. Chystal vtedy film Kika, ale vlastne jej chcel iba povedať, že ju ešte nemôže obsadiť, pretože je príliš mladá. Ale že na ňu myslí (očaril ho jej debut Jamón, jamón), a že čoskoro pre ňu napíše úlohu. V roku 1997 bol v kinách ich prvý spoločný film, volal sa Na dno vášne.
Boli to časy, keď Pedro hľadal akýsi všeobjímajúci obraz ženy. Taký, aký si pamätal zo svojej rodnej (donkichotskej) provincie La Mancha. Jeho mama a jeho tety tam riadili neúplné rodiny. Nikdy sa pri tom nesťažovali, po druhej svetovej vojne na to ani nemali čas.
V Penélope všetky svoje obľúbené postavy vycítil - keď ju videl hrať, v hlave mu ožívali scény z talianskeho neorealizmu, Sophia Loren, Claudia Cardinale, Anna Magnani.
„Myslím si, že Pedro ani nevie, ako veľmi ho mám rada," vravela Penélope po premiére Rozorvaných objatí na festivale v Cannes. Hrá v nich dievča z chudobnej rodiny, ženu bez ilúzií, uväznenú v manželstve z rozumu, a zároveň začínajúcu a úspešnú mladú herečku, ktorá by aj mohla byť femme fatale, keby jej osud nebol taký drastický.
Krehký materiál
„Viem, aký krehký materiál mám v rukách, keď nakrúcam film," vraví Almodóvar, „preto sa s hercami najprv vždy dohodnem, ako hlboko ma do svojho citového sveta pustia." Takže Penélope zrejme nebude musieť kvôli nemu skákať z okna, hoci je to vraj pripravená spraviť.
Taký dramatický čin by v trilerových Rozorvaných objatiach vôbec nepôsobil zvláštne, tentoraz to však naozaj nie je príbeh o ženách na pokraji nervového zrútenia. Dokonca to ani nie je film o ženách. Je to síce netradičné, Almodóvar však rovnako dôležitú úlohu prisúdil aj mužovi.
Cez postavu slepého režiséra vlastne rozpráva o tom, aké bytostne dôležité je pre neho nakrúcať a dokončovať filmy, pretože verí, že dokážu zlepšiť náš život. Aj keď sú emocionálne také komplikované ako Rosselliniho Cesta po Taliansku, na ktorú v tomto filme zopárkrát odkazuje.
Rozorvané objatia sa na Art Film Feste hrajú ešte budúci štvrtok a piatok.
Viackrát spolu
Penélope vraví, že vďaka Pedrovi sa stala herečkou. Prvýkrát spolu nakrúcali v roku 1997, vo filme Na dno vášne hrá prostitútku.
Film Všetko o mojej matke vznikol v roku 1999, Almodóvar zaň získal prvého Oscara (druhého má za drámu Hovor s ňou). To už si Penélope zahrala mníšku.
Dcéra, sestra i matka – žena silná ako Sophia Loren v talianskom neorealizme, taká je Cruz v Almodóvarovom filme Volver. Tu si ju vyhliadol Woody Allen pre film Vicky Cristina Barcelona, za ktorý minulý rok dostala zas Oscara ona.
(kk)
