BRATISLAVA. Nepomenované obrazy Milana Dobeša - štyri dvojice, jedna štvorica a jeden solitér - predstavujú typickú a zároveň svojskú rytmickú skladbu geometrických prvkov konštruktivizmu. Nemci majú pre to slovo Zeitgeist. Duch doby. Predstavuje súhrn ideí momentálneho diania. Čosi uchopiteľné a výsostne aktuálne v danom časovom rozmedzí. V období medzi vojnami ním boli v rámci avantgardy aj konštruktivistické idey. Stali sa životným štýlom, znamenali pohyb vpred. Všetko bola „výstavba", ktorej nesmela chýbať logika.
Je vynikajúce, že medzi popredných predstaviteľov nových tendencií v umení konštruktivizmu patrí aj slovenský umelec s medzinárodným renomé Milan Dobeš. O to viac, že jeho tvorba začala koncom 50. rokov vznikať v podstate v izolácii od svetového umenia. Jeho obrazce, tvorené kombináciou bielych a čiernych statických plôch, vytvárajú pri pozorovaní optický zázrak pohybu. Nehybné sa hýbe, dýcha a vytvára svojskú virtuálnu realitu.
Nové myšlienkové smery si obvykle najľahšie razia cestu práve prostredníctvom umenia, ktoré sa zároveň stáva podkladom pre filozofické vyjadrenie. Ale funguje to aj naopak - myšlienka sa môže stať podkladom umeleckého zobrazenia. Umelecké diela konštruktivistov boli z tohto uhla pohľadu vlastne vynálezmi. Neinšpirovali sa okolitým svetom, ale priraďovali mu vyšší, voľným okom neviditeľný zmysel - matematický.
Konštruktivisti nenapodobňovali prírodu, a predsa odhaľovali ten najprírodnejší zo zákonov - geometriu, ako súčasť totálneho univerza. Odhaľovali racionálnu krásu geometrickej symetrie.
Umelecká tvorivá práca sa prirovnáva k tvorivosti vesmíru a zároveň činnosti inžiniera. Výtvarné umenie sa snaží zobraziť známu Pytagorovu „hudbu sfér". Aj preto sú čisté, jednoduché a presné línie konštruktivistov dodnes pôsobivé. Aj preto môžeme mať pri ich vnímaní dodnes pocit aktuálnosti a ľahkosti. Chladná, racionálna krása liniek, kriviek a kruhov naďalej pôsobí svojou vizuálnou silou.
Milan Dobeš, priekopník optického umenia, začal od 90. rokov používať zrkadlové fólie i zakrivené zrkadlové plochy. Ilúzia pohybu sa tak stala ešte silnejšia a jeho dynamický konštruktivizmus výnimočným aj vo svetovom kontexte. Z obmedzeného priestoru plochy obrazu dokázal vyťažiť maximum. Dobešove maľby sú v tomto smere možno významnejšie ako jeho vizuálno- a svetelno-kinetické objekty.
Obrazy vystavené v galérii Komart predstavujú „klasickú" vzorku čierno-bielych štúdií optického pohybu vo výtvarnom diele. Dokazujú, že bohatstvo jazyka konštruktivistov nespočíva v množstve prvkov, ale v ich vzájomných vzťahoch.
