Vo filme Synecdoche, New York to Charlie Kaufman myslí so smrťou vážne.
Charlie Kaufman, jeden z mála scenáristov, ktorých netreba predstavovať, je človekom bez odpovedí. Otázok má zato viac než dosť, o tom divákov presvedčili všetky jeho filmy.
Na tajomstvá ľudskej identity sa pýtal v snímke V koži Johna Malkovicha, vlastný talent spochybňoval v Adaptácii a schopnosť človeka skutočne milovať skúmal vo Večnom svite nepoškvrnenej mysle. V najnovšom filme Synecdoche, New York otvára problém, na ktorý sa počas svojho života pýta asi každý. Je ním smrť a konečnosť ľudského bytia.
Komédia či dráma?Kaufmanovi však ani pri tejto téme nechýba pôvab a humor, a to v takej miere, že film je označovaný za komédiu. Komédia teda rozhodne nie, ale svojská kaufmanovská dráma, ktorú by najlepšie vystihlo spojenie postmoderný existencializmus.
Po tom, čo si Kaufman v predchádzajúcich filmoch potvrdil svoj výrazný scenáristický štýl, osmelil sa siahnuť na réžiu. A keďže je to autor, ktorý sa do svojich hlavných postáv vždy projektuje, je príznačné, že protagonistom tohto príbehu je režisér - Caden Conrad.
Prenasleduje ho vedomie vlastnej smrteľnosti. Zdanlivo má všetko - úspech, manželku a dcéru. Dostane „grant pre géniov", ktorý mu umožní realizovať jeho životný projekt - veľkolepú drámu o ľudskom potĺkaní sa na tomto svete.
Odohráva sa v New Yorku a Caden inštaluje na javisku monumentálne kulisy tohto mesta. Život v metropole je zrejme tou časťou - synecdochou - cez ktorú autor poukazuje na celok sveta.
Caden je stelesnený antihrdina - človek sústredený na svoju vnútornú bolesť, ktorý definitívne potvrdzuje, že aj muži plačú. Permanentná depresia prináša rozvrat vzťahov - opúšťa ho manželka a spolu s ňou dcéra. O Cadena má naopak záujem agilná recepčná z divadla. Ženy sú u Kaufmana vždy tie aktívnejšie, keď ide o to skončiť v posteli. Caden sa však rozplače aj tam.
Vždy o sebeAni v tesnej blízkosti iného človeka neprestáva cítiť samotu, ktorá je druhou veľkou témou filmu. Nielen smrť je sólo disciplína, ale, keď sa to vezme poctivo, aj život. Cadenov tým viac, že celý jeho duševný svet tvorí vlastne on sám.
Veľká dávka narcizmu je pre Kaufmana typická, vždy točí filmy o sebe, s predpokladom, že podobne zamotané ego sa skrýva vo vnútri každého človeka.
Philip Seymour Hoffman stvárňuje Cadena vynikajúco, ukazuje skryté stránky ľudskosti. Príbeh je okrem iného aj o tom, že človek nie je superman s nekonečnými možnosťami, ale výrazne podmienená bytosť. Diváckej pamäti pripomína sily osudu, ktoré dokázali americké filmy tak čarovne poprieť.
Čas vo filme neplynie lineárne, nesleduje zákonitosti príbehu, ale skôr myšlienky diela. Kaufman je vlastne filozof, esejista, ktorému sa jeho zložité myslenie obdivuhodne darí vyjadriť obrazom.
Film o tom, že to tu skutočne neprežije nikto z nás, prežije určite každý, ale užijú si ho zrejme iba niektorí. Tí, ktorí majú radi svit Kaufmanovej mysle, ktorý možno tiež nebude večný, ale v tomto diele ešte podmaňujúco žiari.
Recenzia / film
Synecdoche, New York
USA 2008
124 minút
Scenár a réžia: Charlie Kaufman
Hrajú: Philip Seymour Hoffman, Jennifer Jason Leigh, Michelle Williams, Samantha Morton a ďalší.
Premiéra v SR: 18. júna
Autor: Barbora Hrínová
