Stelesnenie najčiernejšej čiernej. Znak rovnosti medzi 80. rokmi a životným štýlom jednej generácie. To je DAVE GAHAN, frontman a spevák skupiny Depeche Mode. „Dávam do vystúpení zo seba veľa, ale je to čoraz ťažšie," povedal v rozhovore so skupinou novinárov, keď ešte netušil, že jeho močový mechúr napadla rakovina. Musel podstúpiť náročnú operáciu a na mesiac prerušiť aktuálne turné.
Depeche Mode spolu koncertujú skoro tridsať rokov. Ako sa to dá vydržať?
„Jediné, čo môžete robiť, je obklopiť sa dobrými ľuďmi. Tím, ktorý s nami robil nový album Sounds of the Universe, sršal nápadmi. Martin Gore navyše napísal oveľa viac pesničiek než pre akúkoľvek inú platňu. Keď sme začínali nahrávať, mali sme dvadsať, možno dvadsaťpäť piesní, skoro sme nevedeli, kde začať."
Čím ste sa pri výbere inšpirovali?
„Gospelom, Johnom Coltraneom i Milesom Davisom. Využili sme staré i nové technológie na to, aby sme vytvorili ten správny zvuk. Navyše sme albumu pridali trošku čierneho humoru, ktorý ľudia trochu prehliadajú. Sme cynickí, sarkastickí a zároveň sa pritom kráľovsky bavíme."
Neznie názov Sounds of the Universe, teda zvuky vesmíru, až príliš namyslene?
„Ale to by predsa Music For The Masses mohlo znieť tiež, nie? Pýtali sme sa sami seba, odkiaľ prichádzajú pesničky, odkiaľ k nám prichádza hudba. Ide o spojenie jednotlivých ľudských vesmírov, ktoré nás spojujú. Vo vzťahoch, situáciách a najrôznejších momentoch, ktoré chcete prežívať a ktorými sa chcete inšpirovať."
Snažíte sa pri vymýšľaní nových hudobných prvkov obsiahnuť i zvuk, pre ktorý vás milujú celé generácie?
„Skladanie a nahrávanie je živý proces. Niektoré skladby vzniknú rýchlejšie, niektoré musíte vypiplať a vyberať medzi mnohými možnými spôsobmi spracovania ten správny, čo dodá tú jedinú správnu atmosféru. Omnoho viac experimentujeme. Martin schmatne gitaru, Andy skočí za piano a zrazu sa z debien ozve zvuk, ktorý v tej miestnosti ani nepočujeme, ale sami sme ho mimovoľne vytvorili. Inak by sme potom mohli vydať rovno demá. Čo sme vlastne aj urobili, pretože sme ich umiestnili do špeciálnej edície. Takže si to môžete porovnať."
Pár rozpracovaných ukážok sa dostalo na internet.
„Niektoré kapely sa rozprávali o tom, či sú toto naše finálne verzie, čo bolo naozaj nemožné, pretože som si v tých nahrávkach hundral rôzne melódie, niektoré aj mimo rytmu a intonačne chybne. Bolo zrejmé, že to nemohla byť hotová vec. Potom sme boli v rádiu v Los Angeles uviesť náš nový singel a začala hrať pieseň Come Back, nespoznal som ju. Nedalo mi to, tak som si pustil štúdiovú verziu a zaplo mi: to bolo demo. A dokonca nedokončené."
Aký je váš osobný postoj k únikom hudby na internet?
„Prekáža mi, že únikom prídete o časť tajomstva spojeného s novými nápadmi. Komponovanie je súkromný proces, ale zároveň ma fascinuje túžba ľudí dozvedieť sa čo najviac o tom, na čom práve robíte. Nie je však väčšia urážka, ako keď vás novinár skritizuje za výtvor, ktorý ste ešte nemali šancu dokončiť."
Nové turné je termínovo náročné, dá sa to vydržať?
„A to je práve tá výzva. Hráme vonku, to je pre nás nové, a možno sa po skončení koncertov zasa do hál vrátime. Dávame do toho všetko. Ľudia si za niečo zaplatia a vy im to chcete dať. Dávam do vystúpenia zo seba veľa, cvičím svoje rôzne podoby. Začína to byť čoraz ťažšie. A túto obeť najviac vníma moja rodina."
Už ste sa hrali s anjelmi na Playing The Angel, teraz nechávate nahliadnuť do vesmíru. Čo chystáte ďalej, nejaké to demo určite zostalo.
„Možno prvý koncert na Mesiaci?" (smeje sa)
