V rubrike Čo počúvame každý týždeň píšeme o tom, čo nás v poslednom čase v hudbe chytilo za srdce, ale ako vnímať krásu, keď je okolo nás toľko zla?
Zhodou okolností som sa dostal k článku, kde Graham Nash, člen slávnej štvorice Crosby, Stills, Nash and Young, povedal pre britský magazín Uncut zaujímavú vetu: „Čím viac harmónie, tým sa bude lepšie žiť na svete.“
Títo fantastickí speváci a pesničkári sa na prelome 60. a 70. rokov stali svojimi vokálno-inštrumentálnymi skladbami nesmrteľní, pretože napriek kráse ich melódií nespievali iba o tom, že slniečko svieti a trávička je zelená. Repertoár kapely, ktorá v rôznych podobách nahrala niekoľko albumov, je bohatý.
Niekde na pozadí cítiť hipícky sen o mieri na Zemi, no títo páni neboli nijakí vlasáči, ktorí nosili kvetiny vo vlasoch. Zoberte si Ohio, Find The Cost Of Freedom alebo Deja vu! To sú geniálne veci, ktoré opisovali atmosféru vtedajšej americkej spoločnosti – o Vietname, Nixonovi, vojenskom zásahu proti protestujúcim študentom alebo o južanskom rasizme. Je pozoruhodné, že tieto piesne neskysli vo svojej ére, ale fungujú aj dnes.
Pre mňa sú aj soundtrackom dnešných dní. Harabin, Tupý, čínski fízli na bratislavskom námestí. V poslednom čase sa toho hnusu vyplavilo viac ako dosť. Človek by si najradšej pustil nejaký drsný hardcore alebo punk, aby zo seba vykričal všetku tú zlosť, ale pesničky Crosbyho, Stillsa, Nasha a Younga sú tým najlepším liekom.
