Najskôr bol Kráľom popu, ale neskôr mu prischlo meno Wacko Jacko, čiže Blázon Jacko.
BRATISLAVA. Bol nesporne hudobných géniom. No zároveň sa veľa ľudí postupne začalo od neho odvracať, po nekonečnej sérii škandálov a výstrelkov.
Stratené detstvo
Svet si ho však bude napriek všetkému pamätať ako skvelého zabávača, čo si podmanil začiatkom 80. rokov celý svet. Jackson bol typickým príkladom dieťaťa, ktorému sláva zobrala jeho detstvo. Vyrastal pod prísnou až despotickou rukou otca Josepha, ktorý ho psychicky a fyzicky týral. Spevák sa s tým až do konca svojho pohnutého života nikdy nevyrovnal.
Na začiatku bol členom The Jackson 5, po pri ktorých stihol nahrať štyri sólové albumy, ale jeho skutočnou platňou bola až Off The Wall z roku 1979. Tá mu priniesla prvé obrovské hity. Rock With You a Donť Stop 'Till You Get Enough predznamenali, akým smerom sa bude vyvíjať jeho ďalšia hudobná kariéra.
Veľký talent si kritici a diváci všimli už v The Jacksons 5, no na Off The Wall ako hudobník konečne dospel. Dôležité pre jeho smerovanie bolo stretnutie so známym producentom Quincy Jonesom, ktorý mu pomohol realizovať jeho nápady.
Čierna a biela
Jackson vyšiel z hudobnej školy čierneho Motownu, čiže Jamesa Browna a Stevieho Wondera, no keď si vypočujete jeho šiesty album Thriller (1982), ktorým si podmanil celý svet, zistíte, že sa mu podarilo rozšíriť hranice funku, soulu a popu do ďalších rozmerov aj tým, že do svojej hudby zapracoval biele vplyvy. Tým si získal na svoju stranu aj iné, než čierne publikum.
Základom bol priamočiary rytmus a jednoduchá valivá basová linka, nad ktorým vládol rytmický až štekavý spev, ktorý dával piesňam neopakovateľnú atmosféru. Úspech bol správne načasovaný. Popovou ikonou sa stal aj vďaka nástupu hudobného kanálu MTV.
Spoluprácu s Jonesom si zopakoval na nasledujúcom Bad (1987), ktorý bol veľmi dôstojným nástupcom Thrilleru, aj keď sa z neho nepredalo toľko kusov. Jackson bol sklamaný, očakával oveľa viac.
V polovici 80. rokov, v časoch najväčšieho úspechu, začali verejnosť znepokojovať správy o podivnom správaní tohto umelca, ktorý podstúpil prvé plastiky tváre. Vtedy sa objavila negatívna prezývka Wacko Jacko, aj keď sa mnohé zo škandálov, ako bolo spanie v kyslíkovom stane alebo zakúpenie pozostatkov Slonieho muža, nezakladali na pravde. Boli výmyslom jeho manažmentu.
Na pódiu sa nestihol rozlúčiť
Prvýkrát sa o súkromnom živote rozhovoril v autobiografii Moonwalk (1988), kde opísal tragické detstvo, aj zdravotné problémy. Koncom 80. rokov sa stal neoficiálnym umelcom desaťročia, no prišli neúspechy. Z albumu Dangerous (1991) sa napriek hitom Black Or White a Remember The Time sa predalo ešte menej ako z Bad.
Vtedy ho ľudia stále považovali za speváka ako chorú bytosť. Rozhovor, ktorý v roku 1993 poskytol televíznej moderátorke Oprah Winfreyovej, kde prvýkrát priznal plastiky tváre, bol skôr poľutovaniahodný. Všetko sa zmenilo žalobou rodičov 13-ročného chlapca Jordana Chandlera zo sexuálneho zneužívania. Aj keď sa Jackson s nimi mimosúdne vyrovnal, do konca života sa nad ním znášal tieň pedofila.
Vtedy už prestával byť tým temperamentným a vyzývavým chalanom z obdobia Thriller a Bad. Nasledujúci album HIStory (1995) vyznel skôr ako sebaparódia. V čase nástupu tanečnej hudby to skúšal s remixovým Blood On The Dance Floor, ale už nestíhal za novou generáciou. Posledný radový album Invincible vydal v roku 2001. Bol nemastný, neslaný, kúpili si ho iba skalní priaznivci.
Jackson stratil chuť do hudby a po ďalšom pedofilnom obvinení možno aj chuť do života. Na jar tohto roka sa rozhodol pre comeback. To, že sa 50 koncertov v Londýne vypredalo za päť hodín, svedčilo, že ľudia naňho nezabudli. Akoby mu po tom všetkom, čím si prešiel životom, chceli vyjadriť podporu.
Turné This Is It malo byť jeho posledným. Ale rozlúčiť sa s priaznivcami na pódiu už nestihol.
Dieťa z inej planéty
Máte krátko po dvadsiatke a už predávate viac platní ako Elvis Presley a Beatles. S kým by to nezatočilo? Michaelovi Jacksonovi však nebolo čo závidieť. Klaňal sa mu celý svet, no on bol od sveta izolovaný a cestu k titulu kráľ popu si musel tvrdo odmakať.
Bol veľmi muzikálny, ale talent je len polovicou víťazstva. Len máloktoré dieťa by obetovalo všetok voľný čas hudbe a nie hrám s rovesníkmi. On na výber nemal. Ukradnuté detstvo vysvetľuje veľa z excentrického správania, od toho, že choval opicu až po pozývanie detí na ranč, ktorý bol jeho sídlom.
Nie náhodou ho nazval Neverland. Bola to jeho vlastná planéta. Tam mohol konečne žiť podľa vlastných predstáv, ktoré mu dlho odopieral prísny otec a ktoré by nikdy nepochopila väčšina obyčajných ľudí.
Sám bol veľkým dieťaťom, a tak si najlepšie rozumel s inými deťmi. Až tak dobre, že padlo zopár trestných oznámení. No Michael Jackson sa odsúdil iba sám – na úspech. A podobne ako mnohí umelci, aj na predčasný odchod.
Oliver Rehák
