„Myslím, že je čas, aby ste ma zase nenávideli. Tak začnime, podajte mi pero.“ Eminemov vlastný text asi najlepšie vystihuje jeho nový album Relapse.
BRATISLAVA. Kedy sa hiphop stal stredným prúdom? Nie vtedy, keď si ho všimli veľké nahrávacie štúdiá. Ani nie vtedy, keď zarobil svojim predstaviteľom prvý milión dolárov. Dokonca ani nie vtedy, keď sa prví raperi objavili na americkej MTV.
Definitívnu a pre pop typickú popularitu hiphopu priniesol až beloch Eminem.
Objavil ho Dre
Eminem vyrastal ako chudobný biely krpec, čo neustále menil školy a zúfalo sa snažil zapadnúť. Na predmestiach Detroitu sa zoznámil s hiphopom a ako tínedžer si zmyslel, že sa stane raperom.
Mal šťastie, začiatkom deväťdesiatych rokov si ho všimol slávny Dr. Dre, bývalý člen rapovej legendy N.W.A. Jedno z množstva deciek, čo sa zúčastňovali na rôznych rapových improvizovaných súbojoch, zaujalo známeho rapera a producenta prekvapivým talentom.
Eminem a Dre sa stali priateľmi a pred mladým chlapčiskom sa objavila možnosť preraziť. Debutoval síce už v roku 1996 albumom Infinite, skutočne veľkým a dôležitým sa však Eminem stal až o tri roky neskôr pod dohľadom Dreho.
Eminem do sociálnej kritiky či gangsterskej pózy zrazu priniesol cynizmus a iróniu.
Z albumu The Slim Shady LP sa predalo skoro desať miliónov kópií a Eminem odštartoval eufóriu nazývanú mainstreamový rap.
Eminem do sociálnej kritiky či gangsterskej pózy zrazu priniesol cynizmus a iróniu, ktoré sú typické pre bielu strednú vrstvu. Mal síce vysoko posadený hlas a nehiphopovú telesnú konštrukciu, no publikum si dokázal získať svojím „umelohmotným“ afektom, podpásovým útokom na ostatný tínedžerský pop a neuveriteľnou technikou rapu.
Cirkus a návrat späť
Taký je aj Eminemov aktuálny album Relapse. Jeho hudba je kabaretom, urážlivým cirkusom, ktorý sa triafa do homosexuálov, svätuškárov i amerických prezidentov. V minulosti si za terč vybral Michaela Jacksona či Britney Spears, teraz to sú Lindsey Lohanová či Amy Winehouse.
Relapse je však aj akousi terapiou, v ktorej sa Eminem vracia k svojej závislosti od liekov. Po albume Encore z roku 2004 akoby zmizol, v polovici nasledujúceho roka priznal závislosť a tvrdil, že sa bude liečiť. Trvalo mu to tri roky a prinieslo jeden album, ktorý svetoví kritici prijímajú rozpačito.
Rolling Stone napríklad tvrdí, že Eminem nahral oveľa lepší album, ako ktokoľvek očakával. New Musical Express si naopak myslí, že album je príliš vyčerpávajúci, bez akejkoľvek radosti z hudby.
Problémom môže byť aj to, že hudbu Eminem zveril Dremu. A Dre nahral retroskladby pripomínajúce éru g-funku začiatkom deväťdesiatych rokov. Relapse je preto v čase autoladičiek a diskorapu azda príliš ťažkým albumom pre obyčajného hiphopera. Čo nie je výčitka, skôr naopak.
