Slovenské divadlo nejaví na rozdiel od ekonomiky známky krízy. Tej tvorivej.
BRATISLAVA, MARTIN. Organizátorom 5. ročníka martinského festivalu Dotyky a spojenia sa aj napriek menšiemu rozpočtu podarilo prezentovať 40 inscenácií v škále žánrov z celého Slovenska - od košickej Medey až po Antigonu z Jókaiho divadla v Komárne.
Na výber boli repertoárové tituly ako Mesiac na dedine z bratislavskej Astorky, ale aj dokumentárne či vizuálne až formalistické projekty ako Polylogue Slávky Daubnerovej a jej P.A.T. z Prievidze.
Krútňavu zničil dážď
Produkcie sprevádzali každodenné diskusie kritikov a záujem divákov, ktorí napĺňali nedávno zreštaurovaný Národný dom, šapitó, ale aj námestie pred divadlom. Na Nočnom pódiu sa vystriedali ukážky z muzikálu West Side Story z Novej scény, balet Giselle z Košíc či dva projekty súčasného tanca zo Slovenského divadla tanca a divadla ElleDance. Program pod hviezdami mal vyvrcholiť operou Krútňava v podaní Štátnej opery z Banskej Bystrice, dážď však prekazil predstavenie už po niekoľkých taktoch.
Domáce Slovenské komorné divadlo reprezentovala poetická feéria Zuzany Pálenčíkovej a Kamila Žišku A budeme si šepkať, inšpirovaná životom a tvorbou Terézie Vansovej, Ľudmily Podjavorinskej, Eleny Maróthy-Šoltésovej a Hany Gregorovej. Viac ako o individuálne osudy týchto autoriek išlo tvorcom o pripomenutie doby, keď vzdelanejšia či nebodaj talentovanejšia žena bola považovaná za nenormálnu, divnú.
Aktuálnosťou otvorenej výpovede i koncentrovaným herectvom zaujala aj inscenácia katalánskej hry Sergia Belbela Mobil zo žilinského Mestského divadla v réžii Eduarda Kudláča. Táto produkcia - minimalistická len vo výraze, nie v emóciách - ukázala, že ocenenie na festivale Nová dráma získala právom.
Akcent aj na politiku
Špecifickým herectvom rusínskych hercov, ale aj inteligentnou prácou s absurdnosťou potešil Ionescov Nosorožec z Divadla Alexandra Duchnoviča v réžii Rastislava Balleka.
Medzi zaujímavé produkcie dobiehajúce ešte z predchádzajúcej sezóny patril ambiciózny Balkón Jeana Geneta z trnavského Divadla Jána Palárika. Od režiséra Viktora Kollára to bol odvážny pokus o inscenovanie textu plného vrstiev a významov, v tíme mladých hercov vynikala Edita Borsová či Gregor Hološka.
Aj táto divadelná štúdia hrania spoločenských rol a podobností medzi politikou a domami so zlou povesťou bola svojským príspevkom k politickej téme, ktorá sa vinula festivalovou dramaturgiou.
Martinské divadlo nechalo v rámci festivalu nahliadnuť aj do textov a materiálov, ktoré sú základom pripravovanej produkcie venovanej výročiu Nežnej revolúcie. Divákmi nadšene prijatý Komunizmus Viliama Klimáčka z divadla Aréna vyvolal u prítomných kritikov aj otázky. Lepšie vypointovanie by istotne neublížilo ani Dialógom, ktoré vznikli pod vedením Blaha Uhlára v staronovej Stoke.
Dramaturgia festivalu dokázala, že ani podobne široká rekapitulácia sezóny nemusí rezignovať na kvalitu a umelecký názor zostavovateľov programu.
