Najprv iba obdivoval, ako sa Jiří Šlitr a Jiří Suchý hrajú so slovami a bojujú proti oficiálnej češtine. Potom z ich divadelného predstavenia spravil televízny záznam, a po rokoch aj celovečerný film. Miloš Forman však ešte nevie, či s tým bude mať úspech.
Miloš Forman sa pozerá na Dobre platenú prechádzku a nestačí sa čudovať. Keď z nej robil televízny záznam prvý raz, myslel si, že je to len geniálne napísaná džezová opera bez vážnejšieho spoločenského odkazu. Dnes, o štyridsať rokov neskôr, má hotový už aj druhý, tentoraz filmový záznam, a zrazu si myslí čosi celkom iné.
„Vidím, že je to rozprávka o tom, ako peniaze kazia človeka. V šesťdesiatych rokoch som v nej taký zmysel nenašiel, pretože vtedy peniaze nehrali úlohu - keďže nijaké neboli. Tá nečakaná aktuálnosť ma príjemne prekvapila. Teda, príjemne... Príjemne, aj nepríjemne.“ Forman o tom hovoril na festivale v Karlových Varoch. Sfilmovaná verzia opery, v ktorej sa bojuje o dedičstvo tety z Liverpoolu, tam mala svetovú premiéru.
Zlákala ho nebeská hudba
Pôvodnú verziu Dobre platenej prechádzky napísali Šlitr a Suchý pre divadlo Semafor v roku 1965. Sami v nej hrali a spievali, spolu s Evou Pilarovou a Hanou Hegerovou. To boli časy, keď v avantgardnom divadle nemali starosti s politickými témami - žiadne sa im robiť nechcelo, politiky bolo dosť všade naokolo.
Ale Milošovi Formanovi sa to však až také nevinné nezdalo. „Obdivoval som, ako Jirka Suchý pracuje s češtinou. Jeho texty boli vlastne opozíciou voči oficiálnemu jazyku, už to bolo niečo. Mal som pocit, že počúvam nebeskú hudbu - vo svete ateistov.“
Po niekoľkých úspešných reprízach sa v roku 1966 robil aj televízny záznam, režíroval ho Forman s Jánom Roháčom. Veľa peňazí nemali, k dispozícii boli len dve kamery, „alebo dokonca len jedna?“ Jasnejšie si Forman spomína na to, že všetky piesne išli na playback, a že to bolo cítiť. Najmä Šlitr mal problém: „On, taký skvelý hudobník, nevedel trafiť!“
Do samotnej podoby predstavenia však vtedy ešte Forman nevstupoval. Vstúpil doň až pred dvoma rokmi, keď ho na réžiu oslovilo Národné divadlo, ktoré džezovú operu zaradilo do nového programu. Kolegom oznámil, že do pôvodnej, komornej verzie vnesie trochu štýlu z Broadway, a do práce zavolal svojich synov, dvojičky Petra a Mateja.
Pôjde sa do kina
Miloš Forman vôbec neplánoval, že sa s Prechádzkou ukáže na filmovom festivale, a že z toho bude taká sláva. On vlastne vôbec neplánoval ísť do kín, chcel iba vydať nový záznam na DVD. Niekomu sa však zdalo, že by to bola škoda. „Prehovorili ma,“ vysvetlil.
Mimochodom, to, že Forman plánoval iba DVD, tak trochu vidno. Predstavenie v Národnom je síce veľmi dômyselné, a záznam z neho je veľmi pekne nakrútený, filmová udalosť to však nie je. Na to by potreboval predsa len trochu viac fantázie.
„Sám som zvedavý, či budú ľudia do kina chodiť, pretože klasický film to nie je,“ pripúšťa Forman. Národné divadlo však v budúcej sezóne Dobre platenú prechádzku uvádzať nebude - takže ak ju bude chcieť niekto vidieť, do kina bude musieť ísť.
No a či na zvukomalebné verše o „tej nevyspytateľnej tete“ z Liverpoolu zareagujú v zahraničí, to vie odhadnúť ešte menej: „Päťdesiat percent z celej poetiky Prechádzky tvoria Suchého texty. A to sa, bohužiaľ, nedá preložiť.“
Kedysi Miloš Forman na reklame zarábal. Dnes robí reklamu s radosťou.
Festival v Karlových Varoch má tento rok skvelú reklamu, robí mu ju Miloš Forman. Robí mu ju dvojakým spôsobom. Po prvé, v programe filmov bola jeho Dobre platená prechádzka (vypredaná bola bleskovo) a po druhé, Forman vystupuje vo festivalovej znelke.
Je to veľmi vtipný jingel, najslávnejší český režisér v ňom má veľmi všednú podobu. Sedí za stolom, do rúk chytá Krištáľový glóbus, ktorý vo Varoch dostal za mimoriadny prínos svetovej kinematografii - a drví ním hŕstku svojich pravidelných liekov. Chýba mu medzi nimi už len tabletka na spanie.
Forman vraví, že to pre festival spravil veľmi rád. Reklamy mu neprekážajú, keď emigroval do USA, zarobili mu prvé peniaze. „Robil som dve. Jedna bola na hračky, a bola veľmi ľahká, pretože zadávatelia na ňu nemali veľa peňazí. Veď preto aj zavolali niekoho takého lacného, ako som bol vtedy ja,“ spomína. „Tá druhá už bola náročnejšia, pretože si ju objednala veľká spoločnosť Royal Crown Cola.“
Tej spoločnosti sa páčila jedna scéna z Taking Off, prvého filmu, ktorý nakrútil v Amerike. „Reklamný spot chceli spraviť podobným spôsobom, a boli takí slušní, že oslovili mňa, keď už som bol autorom toho filmu.“
Dnes už možno Forman nevie, čo všetko v tom spote je, dobre si však pamätá, koľko stál: „Celý Taking Off som nakrútil za 840-tisíc dolárov. Na jednu scénu v reklame pre Royal Crown Cola som dostal milión.“?
