V Karlových Varoch sa premietajú slávne diela Patricea Chéreaua. Jeho prvé dva filmy v programe nie sú, francúzsky režisér ich nepovažuje za svoje.
Možno je to strohosť, možno striedmosť, a možno je to len cesta, ako vyvolať čo najčistejšie emócie. Nie vždy sa dá na to ľahko pozerať, ale Patrice Chéreau chce nakrúcať filmy tak, aby v nich neboli zbytočné afekty. Intenzívne a osobné príbehy o láske, samote, vášni i smrti by inak asi robiť nevedel.
Vo Varoch je jeho retrospektívna prehliadka, premieta sa Kráľovná Margot, Intimita, Jeho brat, Gabriela, Zranený muž a Kto ma mal rád, pôjde vlakom.
Spolu s filmami prišiel aj Chéreau osobne, a pred novinármi sa rozhovoril, ako to s ním vlastne je. „Neštudoval som ani film, ani divadlo, celé svoje vzdelanie som nadobudol chodením do kina. Zvlášť som si obľúbil nemecký expresionizmus a obdivoval som Orsona Wellsa, jeho Občana Kanea. Môj filmový štýl spočíval v tom, že som napodobňoval.“
Bol by veľmi nerád, keby sa na karlovarskom festivale objavili jeho prvé dva filmy. To preto, že až pri tom treťom - Zranenom mužovi - pochopil, o čom má film vôbec byť. „Zistil som, že musím byť osobný, rozprávať o tom, čo som zažil, videl, precítil ja. A skúsil som začať príbehom o trápení v mladosti.“
Rečový prejav má veľmi kultivovaný, jeho vety majú presný začiatok, presný koniec, sú dobre premyslené. Napokon, po každej otázke sa najprv hlboko nadýchol a odpovedať začal až po niekoľkých sekundách. Rovnako opatrný je pravdepodobne aj pri nakrúcaní, hoci vo filme mu je vlastná cesta na tenkej hranici medzi úprimnosťou a indiskrétnosťou. „Samozrejme, že si dávam pozor na to, aby som pri osobných príbehoch nezraňoval svojich blízkych. Ale za dôležitejšie považujem iné. Dôležité je vedieť spraviť z osobného príbehu taký, v ktorom sa nájdu aj iní.“
Práve teraz dokončil svoj nový film Prenasledovanie. Uvažuje v ňom o tom, či možno milovať bez toho, aby sme milovanú osobu prenasledovali, a či možno byť milovaným bez toho, aby sme sa cítili prenasledovaní. „Budú tam hrať dvaja skvelí herci, Romain Duris a Charlotte Gainsbourgová,“ hovorí.
„Charlotte mala veľmi dobrý nápad, že za film Antichrist dostala na festivale v Cannes cenu pre najlepšiu herečku, to sa nám zíde.“
Film by mal byť o pár týždňov hotový. Keď bude v kine, prečíta si všetky dostupné kritiky a prečíta si ich celé. Nebojí sa, vie, ako byť imúnny voči výčitkám i pochvalám. Názory si však zapamätá - film už síce pre ne nanovo nepostrihá, ale spomenie si na ne, keď bude mať v hlave zase čosi nové.
