Špeciálne, keď nemusíte stíhať nijaký festivalový program, ale iba svoj vlastný, ktorý vzniká podľa momentálnej nálady.
Prechádzať sa po areáli štadióna, kde Leni Riefenstahlová nakrúcala dokument o olympiáde (1936), je silný zážitok, no ešte sugestívnejšie miesto je pri Brandenburskej bráne. Stvoril ho newyorský architekt Peter Eisenman. Zónu, kde zúrili posledné boje druhej svetovej vojny a kde roky potom nebolo nič, zaplnil originálnym pamätníkom.
Jeho Memorial to the Murdered Jews of Europe, ktorý Berlínčania volajú Holocaust Memorial tvorí 2711 kamenných blokov. Hoci sú geometricky naukladané vedľa seba, sú asymetrické. Keď medzi ne vkročíte, ocitnete sa v bludisku, ktorého steny sa stále zvyšujú. Čím ďalej idete, tým viac sa stráca zvuk mesta a doliehajú k vám iba útržky slov od iných turistov. Obelisky sú prázdne, mená obetí nájdete až v miestnosti uprostred pamätníka, pod zemou.
Ponurá minulosť, ponuré miesto. A jeden z vydarených príkladov prepojenia umenia a histórie.
