Nijaké oslavy však nemôžu byť búrlivejšie a prekonať to, čo sa udialo na zablatenom poli pri meste Bethel v štáte New York počas troch augustových dní roku 1969.
Starostlivo plánovaná akcia sa premenila na obrovskú spontánnu párty, na ktorú prišlo namiesto očakávaných 50 000 vyše pol milióna ľudí.
V atmosfére pohnutých šesťdesiatych rokov, keď konzervatívnou Amerikou otriasali idey hnutia hippies, prišli na festival zástancovia všetkých názorov: antivojnoví protestanti aj veteráni vojny vo Vietname, zástancovia legalizácie drog aj ich oponenti, gajovia a lesbičky i antigajovia a antilesbičky, hipisáci aj tradične zmýšľajúci mladí.
V článkoch o Woodstocku sa ako jedno z festivalových pozitív uvádza, že 500 000 mladých ľudí tu bolo ponechaných sami na seba a až tu pochopili význam slov deliť sa, pomoc, ohľaduplnosť a rešpekt. Tisíce z nich odišli z Woodstocku síce hladné, špinavé a zapáchajúce, ale s úplne odlišným pohľadom na život.
Kam s peniazmi?
Ako sa legenda menom Woodstock zrodila? Začalo sa to na jar 1968, keď v dvoch amerických denníkoch vyšiel zvláštny inzerát: „Dvaja mladí muži s neobmedzeným kapitálom hľadajú zaujímavé legálne možnosti na investovanie peňazí a projekty na biznis."
Inzerát podali John Roberts a Joel Rosenman, dvaja mladí, bohatí a vzdelaní muži, ktorí sa práve rozhodovali, aký smer dať svojim životom. Ich túžbou bolo napísať situačnú komédiu pre televíziu, lenže nevedeli, ako rozvíjať príbeh.
Inzerát mal práve tento cieľ - získať nápady na zápletky. Počas čítania tisícov návrhov však dvojica od pôvodného úmyslu byť televíznymi scenáristami upustila a rozhodli sa pre podnikanie.
Kde na to vziať?
Okrem Robertsa a Rosenmana, ktorí patrili k uhladeným ľuďom nosiacim obleky, sú ďalšími dôležitými mužmi v tomto príbehu 25-ročný Artie Kornfeld, viceprezident nahrávacej spoločnosti Capitol Records, a 24-ročný Michal Lang.
Kornfeld fajčil hašiš a skladal piesne, Lang chodil bosý, mal čierne kučeravé vlasy po plecia, bol manažérom rockovej skupiny a mal za sebou organizáciu celkom úspešného dvojdňového popfestivalu v Miami na Floride.
Aj títo dvaja mali svoje sny. Túžili zorganizovať mohutný rockový koncert alebo založiť nahrávacie štúdio ďaleko od Manhattanu, najlepšie v zastrčenom mestečku Woodstock v štáte New York, kde žil v tom čase Bob Dylan.
Miesto malo evokovať ducha návratu k zemi a najmä plávania proti prúdu. Len kde na to vziať peniaze? Mali šťastie. Ich právnik ich upozornil na „mladých mužov s neobmedzeným kapitálom", a tak sa nerovná štvorica stretla prvý raz vo februári 1969.
Potom už udalosti nabrali spád. V marci si štyria partneri založili spoločnosť Woodstock Ventures a pustili sa do príprav. Aj keď sa spočiatku nevedeli zhodnúť, či chcú radšej zorganizovať koncert, alebo vybudovať nahrávacie štúdio, nakoniec sa dohodli: Bude to najväčšia rokenrolová šou na svete a profit z nej sa použije na štúdio.
Skutočnosť bola trochu iná. Na koncert pod heslom Tri dni mieru a hudby, prišlo desaťnásobne viac ľudí, ako sa čakalo, a organizátori skončili v strate. Ich projekt sa však zapísal medzi najúspešnejšie udalosti v histórii hudby.
Hipisákov nechceli
Jeden z najväčších problémov organizátorov bolo nájsť miesto, kde by sa megakoncert mohol konať. Vytipované miesto vo Wallkille totiž padlo pre odpor miestnych obyvateľov, ktorí nechceli vo svojom okolí hipisákov, drogy a rockový koncert.
Po rôznych peripetiách sa im nakoniec podarilo prenajať 240-hektárové pole farmára Maxa Yasgura vo vidieckom meste Bethel, 70 km juhovýchodne od Woodstocku.
Koncert bez prestávky
The Woodstock Music and Art Fair, ako znel oficiálny názov víkendovej akcie, sa začal v piatok 15. augusta o piatej poobede a skončil sa namiesto nedele až v pondelok ráno 18. augusta. Diaľnica cez štát New York bola upchatá tak, že dodnes sa hovorí o jednej z najhorších dopravných zápch v krajine.
Na koncerte vystúpilo 32 známych hudobníkov, medzi nimi Joe Cocker, Joan Baez, Santana, Janis Joplin, Jimi Hendrix, Ravi Shankar a Richie Havens. Hralo sa bez prestávky, deň aj noc, šnúru vystúpení neprerušil ani dážď.
Mier a láska
Woodstock však nebol len o hudbe. Woodstock z éry detí kvetov bol hlavne o láske a mieri, bol naplnený protivojnovými myšlienkami. Tak ako to povedal Jimi Hendrix: „Keď sila lásky zvíťazí nad láskou k moci, svet bude poznať mier."
Napriek obrovskej mase ľudí festival nezaznamenal nijaké násilnosti a kriminalitu. Negatívne štatistiky hovoria len o dvoch tragických úmrtiach. Jeden divák sa predávkoval heroínom, jedného, spiaceho v spacom vaku na priľahlom poli, nešťastnou náhodou prešiel traktor.
Ale na druhej strane sa tam narodili dve deti. Woodstock sa považuje za jeden z najúžasnejších momentov v histórii populárnej hudby. Jeho atmosféra sa už asi nikdy nezopakuje. Hovorí sa, že kto si naň spomína, ten tam nebol. Našťastie, všetko je zachytené v dokumente Woodstock, ktorý sa prvý raz premietal v roku 1970.
Autor: Jana Breierová
