LONDÝN, BRATISLAVA. Ernest Hemingway bol v 40. rokoch sovietskym agentom. Nebol však užitočný. Tvrdí to kniha Špióni: Vzostup a pád KGB v Amerike, ktorú minulý týždeň vydalo vydavateľstvo prestížnej americkej univerzity v Yale. O tvrdeniach v knihe informoval britský denník The Guardian.
Chcel sa stať agentom
Spisovateľ, ktorý v roku 1954 dostal Nobelovu cenu za literatúru, sa dal naverbovať v roku 1941, tesne pred cestou do Číny a dostal krycie meno Argo. Naznačujú to dokumenty z archívov KGB, ku ktorým sa v deväťdesiatych rokoch dostal Alexander Vasilijev, jeden z autorov knihy a sám bývalý agent tajnej služby.
Hemingway, autor slávnych kníh ako Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu či novely Starec a more, sa údajne sám chcel stať agentom KGB. „Opakovane preukazoval svoju túžbu a vôľu pomáhať nám,“ píše sa v knihe. S agentmi KGB sa stretol v Londýne a Havane.
Podľa spisu však Sovietom neposkytol nijaké dôležité politické informácie, tajná služba preto postupne spoluprácu s Hemingwayom ukončila. Spisovateľ pravdepodobne nebol nikdy poverený ani žiadnou praktickou úlohou.
Hľadal námety?
Guardian teraz špekuluje, že za spoluprácou s tajnou službou mohla byť aj Hemingwayova túžba po dobrodružstve alebo obyčajná snaha získať zaujímavý materiál na knihu.
Hemingwayov prípad sa tak líši napríklad od kauzy údajného udavačstva Milana Kunderu, ktorý - ak možno veriť archívom - mal udať agenta chodca Miroslava Dvořáčka. Ten si následne vo väzení odsedel štrnásť rokov. Pôvodne mu hrozil trest smrti.
Jestvuje však aj verzia, že udavačom Dvořáčka mohol byť aj niekto iný - hovorí sa o vtedajšom študentovi Miroslavovi Dlaskovi.
Hemingway pravdepodobne nikoho neudal. Spisovateľ možno túžil len po skorom ukončení druhej svetovej vojny a porážke nacizmu. Počas vojny mal pomáhať aj americkému námorníctvu. Podľa ČTK sa na svojej jachte pokúšal v severokubánskych vodách nájsť nemecké ponorky. Našiel však iba jednu.
Dobrodruh samovrah
21. júla by sa Hemingway dožil 110 rokov. Ako dobrovoľník Červeného kríža sa zúčastnil prvej svetovej vojny, bojoval v španielskej občianskej vojne a počas druhej svetovej vojny bol dopisovateľom z frontu.
Posledné roky svojho života prežil na Kube a v Spojených štátoch, kde 2. júla 1961 spáchal samovraždu. Bol to jeho trinásty pokus.
