Leto sa mnohým nespája len s dovolenkou a sladkým ničnerobením, ale aj so zbieraním umeleckých zážitkov. Slovenským milovníkom opery pod holým nebom, ktorým je ďaleko do Verony či Maceraty, sa počas celého leta ponúkajú operné slávnosti v Rímskom kameňolome v rakúskom St. Margarethen. Od Bratislavy je vzdialený len 60 kilometrov. Vlaňajšiu Traviatu tu videlo 200tisíc návštevníkov, z toho asi dvetisíc Slovákov. Titulom dvanásteho ročníka je ďalšia obľúbená opera Giuseppe Verdiho, Rigoletto.
Festival nemá produkovať umenie pre náročných, ale priniesť kultivovanú zábavu čo najširšiemu publiku. Ani od Rigoletta preto neočakávajte aktualizujúci výklad či avantgardnú formu. Viac režisérskej originality a precíznejšiu prácu s hercami, než ponúkol taliansky režisér Renzo Giacchieri, by však inscenácia zniesla.
Trojica sólistov
Čo neposkytol divákom režisér, to dostali od scénografa Manfreda Werbu, autora impozantnej, dôsledne realistickej, nie však gýčovitej kulisy lombardskej Mantovy. Počas plánovaných tridsiatich večerov sa v troch ústredných sólistických partoch vystrieda trojité obsadenie. V premiérový večer sa ako Rigoletto predstavil mladý Talian Devid Cecconi, disponujúci vyrovnaným dramatickým barytónom. Škoda, že herecky bol tak starooperne patetický. Hlas len dvadsaťpäťročnej Rusky Jekateriny Bakanovej (Gilda) je z rodu panenských, no nie bezfarebných sopránov, s absolútne istou koloratúrnou polohou.
Francúza Jean-Françoisa Borrasa už burgenlandské publikum pozná z vlaňajšej Traviaty. Jeho tenor má príjemnú lyrickú farbu i slušné technické vedenie, ako Vojvoda je však málo mužný a výrazný.
K príjemným zážitkom večera patril mezzosoprán Srbky Katariny Bradić, fyzicky príťažlivej a vokálne zmyselnej Maddaleny.
Hudobne produkciu na prijateľnej úrovni pripravil holandský dirigent Koen Schoots.
Haydn a popart
Komu by sa jeden kultúrny večer málil, neďaleký festival v Mörbischi pripravil na scéne na Neziderskom jazere vydarenú produkciu Loeweho My Fair Lady. Srdce Burgenlandu, útulné mesto Eisenstadt, zase žije dvestým výročím úmrtia svojho slávneho spoluobčana Josepha Haydna.
Ak vás zaujíma, ako sa dá spojiť hold klasicistickému velikánovi s umeleckými inšpiráciami 21. storočia a čo má spoločné Haydn s umením popartu, určite si nenechajte ujsť interaktívnu výstavu Haydn explosiv v Eszterházyho paláci.
Recenzia / opera
G. Verdi: Rigoletto
Operné slávnosti St. Margarethen 2009
Premiéra: 8. júl 2009
