Osudové manipulácie tajomného strýka

V románe Mystifikátor som motív sledovania zámerne nadsadil a parodoval, hovorí Márius Kopcsay.

Žiť s pocitom priemernosti a neúspešnosti nie je veľmi veselé. Po svojom sa s tým vyrovnávajú hlavné postavy najnovšieho románu MÁRIUSA KOPCSAYA. Súvislosti, v ktorých sa pohybujú, sú inšpirované časmi, v ktorých sme ešte pred pár rokmi žili. S Kamilom a Mehonym však môže byť aj zábava, ak pripustíme, že svet, v ktorom žijú, je mystifikáciou.

Príbeh hrdinov svojho najnovšieho románu ste vsadili do obdobia mečiarizmu na Slovensku. Máme už od neho dostatočný odstup?
„V deväťdesiatych rokoch sa odohráva len časť deja, ktorú predstavuje retrospektíva. Išlo o prechodné obdobie z čias komunizmu k demokratickému systému a trhovému hospodárstvu, čo dnes už vnímame ako jednoznačnú realitu. Zabúda sa pritom, že cesta k nej bola v tom čase dosť komplikovaná, dokonca chvíľami akoby viedla priam opačným smerom. Možno preto som mal - a stále mám - chuť túto etapu nášho vývoja umelecky reflektovať. Navyše, je to téma aktuálna, keďže mnohé kroky súčasnej politickej moci, hoci pôsobia sofistikovanejšie, približujú spoločnosť opäť k tejto neslávnej ére."

To môže byť objektívny dôvod na písanie. Čo vaše osobné pohnútky?
„Mečiarovské roky som prežil v mladom veku. V mnohom predurčovali môj ďalší život. Mal som veľa nespracovaných spomienok a bolo mi prirodzené zasadiť hrdinov mojej knihy do tohto časového úseku. Cítil som tiež vnútornú potrebu vypovedať o tom, ako som vnímal situáciu nielen ako novinár, ale aj ako človek, spisovateľ."

Po prvý raz nie je hrdinom vášho románu jeden hlavný rozprávač. Rozvíjate rovnocenné príbehy dvoch mužov - sledujúceho a sledovaného. Ako ste sa cez nich hľadali?
„Išlo mi hlavne o rôzne uhly pohľadu. Každá z postáv je v inej životnej pozícii, jedna z nich je rozprávačom románu, druhá hlavným hrdinom. Napriek tomu zisťujeme, že môžu mať čosi podstatné spoločné. Vo svojich pozíciách sa ocitajú nedobrovoľne, sú manipulovaní osudom, ktorý do istej miery zosobňuje tajomný strýko - mystifikátor."

Mali ste ako novinár niekedy strach z toho, že ste sledovaný?
„Nechcem podceňovať prípady, keď sa takéto veci naozaj stávali a ľudia boli sledovaní či zastrašovaní. Na druhej strane som nikdy nepestoval konšpiratívne teórie, a ani pocit, že mi niekto odpočúva telefóny, alebo ma sleduje. Navyše, ak si zoberieme akúkoľvek inštitúciu, ktorá by mohla niekoho sledovať či už legálne alebo ilegálne, tak sa podľa mňa vo všeobecnosti preceňuje schopnosť sledujúcich spracovať a vyhodnotiť množstvo informácií."

Preto sledujúci v románe nepozná dňa ani hodiny, len sleduje a sleduje?
„V románe som motív sledovania zámerne nadsadil a parodoval, napríklad som siahol po myšlienke, že na jedného sledovaného existuje niekoľko sledujúcich. Takisto v duchu tejto karikatúry sa v mojom románe - na rozdiel od skutočnosti - stal predmetom sledovania človek absolútne priemerný, neúspešný a najmä nezaujímavý."

Myslíte, že človek, ktorý sa nevie realizovať, má reálne väčší sklon k činnosti, akou je sledovanie a donášanie?
„Vždy existujú ľudia, ktorí sa z rôznych dôvodov ľahko stanú súčasťou nebezpečnej mašinérie. Ľudia, ktorí v minulosti pomáhali fašistickému režimu, alebo komunistickému - a nemyslím tým len pasívne členstvo v strane, ale aktívne udávanie, ubližovanie iným... Dnes možno ľudia s podobným profilom kradnú z verejných peňazí, alebo sú náchylní ku korupčnému správaniu. Hľadať princíp, ktorý podporuje tieto negatívne vlastnosti, je pre mňa dôležitejšie, než napríklad senzácie okolo konkrétnych osôb, či sú na nejakých zoznamoch alebo nie."

Vytvorili ste insitné, technicky nedokonalé prostredie sledovaných a sledujúcich a sústredili ste sa skôr na ich vnútorný svet. Bol to zámer?
„Keby som písal štandardný špionážny román alebo bestseller, tak by som sa musel sústrediť viac na techniku a reálie. Ja som však na to rezignoval, pretože som mechanizmus sledovania a utajených štruktúr použil skôr ako metaforu. Kládol som si hlavne otázku, nakoľko má človek vlastne v rukách svoj vlastný osud a do akej miery ho ovplyvňujú vonkajšie okolností - v mojom románe zosobnené práve v pavučine bizarnej organizácie čudných ľudí."

Ako si na to odpovedáte?
„Že to, čo nás ovplyvňuje, môže byť veľmi banálne a v skutočnosti si svoju vôľu môžeme presadiť. To je ten pozitívny odkaz."

A negatívny?
„Že nás stále ovplyvňujú isté politické a spoločenské procesy, s ktorými sa nemôžeme stotožniť. Že žijeme v prostredí, v ktorom sa skutočne kradne a manipuluje, v ktorom sa ťažko uplatňuje spravodlivosť a ktoré trpí kultúrnym deficitom, od politickej kultúry až po kultúru v každodennom živote. Napríklad aj na cestách či v bežnom spoločenskom kontakte."

Napísali o Máriusovi Kopcsayovi

Vo virvare všetkých tých experimentalistických, postmodernistických a dekonštruktivistických úletov sa odrazu na scéne jasne črtá autor, ktorého zanovitosť prichodí chvíľami fádna a otrocká, humor insitný a nevýrazný, posolstvo nejasné a skrušujúce, no jeho poviedky, novely a dva romány si neprestajne aj tak hudú svoje, akoby to ináč ani nemohlo byť. (...) Kopcsay zanovitým spochybňovaním existenciálneho chudáka vytvoril sémanticky bohatý mýtus o súčasnosti a jej časopriestorových súvislostiach. A čo iné je úlohou románu, ako vytvoriť mýtus?

Alexander Halvoník

Hoci je Kopcsayovo dielo aj karikatúrou, skutočnosť za ňou nie je krívajúca ani pokrivená, ale živá, hmýrivá. Vždy, keď si na jeho písanie spomeniem, vidím to obrovské zaujaté „oko autora“,
ktoré ukladá svoje postavy vedľa seba ako filatelista
milované známky.

Lucia Piussi

Literárny hráč v Prešporku

Pár skladieb, ktoré nahral Márius Kopcsay vo svojom domácom štúdiu, vyšlo na CD ako príloha ku knihe Mystifikátor spolu s bonusovými skladbami jeho staršieho syna Dominika. Hrdina jeho románu Kamil Váhal tiež nahrával vlastné pesničky.

Ako to vlastne s tou hudbou je? Kopcsay sa jej venuje už roky, keď mu to čas dovoľuje. Nedávno sa tešil z oživenia kapely Prešporok, kde hrá na klávesy a na gitaru. Vystúpila po osemnástich rokoch a vraj to nebolo naposledy.

„S Máriusom som najskôr hral v kapele a až potom som objavil jeho texty. Toto poradie mi pripadá prirodzené, pretože vo veku, keď sme spolu v kapele začínali, niekedy v roku 1988, sme chceli byť skôr hviezdami šoubiznisu než spisovateľmi,“ hovorí jeho dlhoročný priateľ a spoluhráč na violončelo Tomáš Hrivnák.

Máriusove texty sa podľa neho živia tým, čo v určujúcich rokoch mal on okolo seba tiež. „Teda paneláky, malé byty v tých panelákoch, umakarty v tých malých bytoch. Ale potom aj predstavivosť, ktorá sa vymyká akýmkoľvek panelákovým proporciám, spolu s pocitom, že tento veľkorysý intelektuálny rozmach je vlastne chybou v systéme, a preto si sám stanovuje prísne limity.“

Máriusova poetika je vraj pre Tomáša čosi ako iskričková košeľa - má ju stále v nejakom tmavom kúte šatne, občas cez ňu preletí pohľadom a vie, že ide o čosi veľmi dôležité, veľmi intímne, trochu nepatričné, a už si nespomína, ako sa to celé zomlelo. „Teraz, keď sme kapelu tak trochu resuscitovali, je Márius - ako spisovateľ, novinár a muzikant - najväčšia hviezda z nás všetkých,“ hovorí Tomáš.

Samozrejme, dodáva, okrem Mariana Jaslovského, ktorý si s nimi tiež niekedy zahrá, a Vlada Mrázka, ktorý by sa urazil, ak by nepripomenul, že hrá aj so skutočne slávnymi muzikantmi.

(ea)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  3. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  10. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 19 963
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 114
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 11 980
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 822
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 442
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 5 960
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 583
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 585
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 477
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 218

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kto bude udeľovať Ficove štátne vyznamenania

Nové štátne ceny chce udeľovať vláda.

Stĺpček Jakuba Fila

Vatry zvrchovanosti, Svätopluk. Prečo nie august 1968?

Že si komunisti nevšimli november ´89, sa stalo smutnosmiešnou glosou ich sveta.

KULTÚRA

Vraždu Kuciaka nemali chuť spracúvať. Ukázalo sa, že je čas

Joj chystá tretie pokračovanie seriálu Za sklom.

Neprehliadnite tiež

Vraždu Kuciaka nemali chuť spracúvať. Ukázalo sa, že je čas

Joj chystá tretie pokračovanie seriálu Za sklom.

Adorujú Putina, spievajú v uniforme. Prečo bude takáto kapela na Slovensku?

V Bratislave sú plagáty v azbuke. Organizátorov koncertu je ťažké vypátrať.

O knihách

Daniel Majling: Človek by dnes musel byť veľmi apatický, aby nebol naštvaný

Väčšina ľudí dnes arsertivitu a osobnosť len predstiera a idú do mnohých zbytočných sporov nie z presvedčenia