BRATISLAVA. Vo veku 82 rokov zomrela Juliana Kováčová, ktorá sa zapísala do vývoja slovenskej folkloristiky a etnomuzikológie, pričom fenomén ľudovej piesne skúmala v celistvosti hudobnej a literárnej tradície.
Dokumentáciou, komparáciou, variantológiou a žánrovou klasifikáciou sa systematicky zaoberala 35 rokov ako pracovníčka Slovenskej akadémie vied (1954 - 1989). K zaujímavým riešeniam patrí jej interdisciplinárna spolupráca s manželom Damiánom Kováčom z Ústavu experimentálnej psychológie SAV, ktorá prostredníctvom psychodiagnostických meraní rozšírila vnímanie muzikálno-verbálnych kompetencií o reflexiu osobnostných predpokladov interpretácie folklórneho repertoáru.
Juliana Kováčová absolvovala v roku 1950 históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave, kde sa od roku 1946 zároveň zúčastňovala na prednáškach z hudobnej vedy. Súbežne šesť rokov navštevovala bratislavské Štátne konzervatórium, na ktorom úspešne zavŕšila v roku 1953 štúdium spevu. Svoj edukačný profil doplnila externým absolutóriom národopisu na FF UK v roku 1968.
Spomedzi jej publikovaných prác možno spomenúť napríklad Myjavské piesne, Ľudovú pieseň na Podpoľaní, Lúčne piesne žien, Miesto balady v podpolianskom ľudovom speve, Prinášanie a privolávanie leta v oblasti Trenčína, K otázke slovenských piesní o vysťahovalectve, Trávnice špecifický druh ženských lyrických piesní, Piesňovú tvorbu podnietenú sociálnym vysťahovalectvom do USA, Jánske zvyky a piesne, Zimné obchôdzky so spevom a vinšovaním, Tradičné priadky a folklórne prejavy s nimi spojené, Dievčenské spevy v jarnom zvykosloví na Slovensku a niekoľko štúdií individuálne venovaných speváčke Márii Zajacovej zo Záblatia.
