Mali sme ponuku od Ministerstva vnútra na nejakú šialenú akciu na lodi, kde sme mali predstavovať teroristov, ktorých potom Kaliňák odsúdi na 45 minút verejnoprospešného hrania. Samozrejme, že sme takú volovinu odmietli, hoci ponúkali veľmi slušný honorár a po odmietnutí ho zvyšovali, tvrdí v rozhovore pre SME.sk líder kapely Hex.
Aký bol malý Ďuďo?
To pôjdeme až takto od základov? Celkom roztopašný a solídny žiak s jednotkami. (smiech)
Bili vás rodičia?
Občas im uletela ruka ako každému, ale vždy v rámci normy. Mal som príjemné detstvo a tým, že naši boli zarytí chalupári, dosť času som trávil v prírode.
Čo robia vaši?
Otec je strojný inžinier, ktorý sa pohyboval v rôznych úradoch, dokonca aj na ministerstvách, pričom v mladosti hral divadlo. Mama je lekárka - ortopédka.
Hoci ste lídrom kapely, mnohí vás vnímajú ako melancholického introverta. Boli ste taký odmalička?
Ako kedy, pretože sa s tým do istej miery snažím neustále bojovať, dokonca aj na pódiu. Spevák kapely by síce mal byť skôr extrovert, ale ja som sa v tom našiel aj s touto povahou. Dokonca som úplne sekol s alkoholom, hoci kedysi sme trému pred vystúpeniami prekonávali najmä pomocou kalištekov.
Pomohla tá abstinencia?
Asi áno, lebo odvtedy sa mi všetky koncerty hrajú oveľa lepšie. Takto čistý som už dva roky a musím povedať, že je to celkom príjemné.
Čo hovorí mama ortopédka na skákanie na pódiu a zaťažovanie rôznych kĺbov?
Čudovali by ste sa, ale občas naozaj riešime aj takéto problémy. Bavil som sa tiež s Oskarom Rózsom, ktorý spomínal, že to už chytilo aj Andreja Šebana. Seká nás v krku z gitár, respektíve z ich pásov. Už sa mi stalo aj to, že som sa plazil po byte a nevedel vstať.
Pamätáte si na prvý akord?
Naučil ma ho bratranec Slimák a bol to a-mol. Keď som k nemu pridal ďalšie dva, už som mohol hrať pesničku Ide poštár ide. (smiech)
Politika ma strašne rozčuľuje
Počas revolúcie ste mali šestnásť rokov. Vnímali ste dovtedajší režim?
Samozrejme, to už bol vek, v ktorom sme do istej miery vedeli, čo sa deje. Ako tínedžeri sme sa často flákali po meste a chodievali na Slavín popri Biľakovej vile. Zažili sme aj to, ako nás tam „páni" legitimovali. Zaujímavé je, že problémy som mal len ja s bratrancom, Yxo vždy prešiel bez úhony. Asi sme mali nejaké divné tváre a on bol ten inteligentný. V novembri sme boli aj na námestiach a štrngali kľúčmi ako väčšina.
Vedeli ste, prečo sú komunisti zlí?
Postupne nám to dochádzalo, hoci sme nevedeli všetko, na to sme boli primladí. Nemali sme žiadne veľké problémy a postihy ako trebárs disidenti, akurát z istých vecí bolo človeku smutno.
Napríklad?
Že nemôžeme cestovať tak, ako by sme chceli. Na rakúskej televízii dávali zábery z Disneylandu a mne bolo nepríjemne, lebo som vedel, že sa tam nikdy nebudem môcť ísť pozrieť. Tak mi to vysvetľovali rodičia. Samotné zlo socializmu som teda vnímal skôr z detského pohľadu, ale inak to ani nemohlo byť, veď sme nerobili žiadny odboj.
Sledujete dnes politiku?
Áno, hoci si hovorím, že by som ju mal ignorovať. Strašne ma totiž rozčuľuje.
Chodíte voliť?
Jasné. Ale aj tak je to v poslednej dobe tristné. Trápi ma to, hoci nie sme politická kapela a akciám ako stranícke mítingy sa radšej vyhýbame. Vyberáme si skôr subjekty, s ktorými sme stotožnení aj vnútorne.
Pod logami SNS sme hrali nedopatrením
Ste pravičiar alebo ľavičiar?
Všetci v kapele sme na tom podobne, teda v strede a vpravo.
V časopise .týždeň vás kritizovali za hranie na akcii SNS, vy ste na to reagovali, že všetko bolo inak.
Áno, reagoval som aj s basgitaristom Polemicu.
O čo vlastne šlo?
V lete minulého roka sme hrali enormné množstvo koncertov a unikli nám isté súvislosti. Okolo polnoci sme prišli z jedného koncertu na nejaké matičné slávnosti do Martina, pričom sme už boli trochu aj v nálade. Vôbec sme neriešili, kde práve sme, jednoducho sme odohrali ďalší dobrý koncert. Po týždni sme zrazu začali dostávať správy, že tam boli aj logá SNS, pričom my sme o nich vôbec nevedeli. Šlo teda o nedopatrenie. Yxo situáciu Mišovi Kaščákovi vysvetlil a napriek tomu vyšli tie dva články v .týždni aj od neho, aj od Juraja Kušnierika. Vraj sme sa tým hraním definitívne zapredali. Bolo mi z toho smutno aj preto, že som stabilným čitateľom .týždňa. Nevadí, život ide ďalej.
Je suma, ktorá by vás zlomila, aby ste hrali pre Smer alebo HZDS?
Asi nie, ale ťažko povedať. Podľa mňa by sme si už nekazili imidž hraním pre niekoho podobného, nie sme na to odkázaní. Mali sme napríklad ponuku od Ministerstva vnútra na nejakú šialenú akciu na lodi, kde sme mali predstavovať teroristov, ktorých potom Kaliňák odsúdi na 45 minút verejnoprospešného hrania. Samozrejme, že sme takú volovinu odmietli, hoci ponúkali veľmi slušný honorár a po odmietnutí ho zvyšovali.
Takéto ponuky sa pohybujú v státisícoch korún?
Milióny to nie sú, nežijeme v Anglicku ani v Rusku. Ide o peniaze, pohybujúce sa niečo nad 100 tisíc. Nie sme liga, ktorá by si mohla pýtať pol milióna, tak vysoko ešte nerúbeme.
Najlepší bol Dzurinda
Kto bol najlepší premiér Slovenska?
Určite Dzurinda. O tom niet sporu.
Prečo?
Lebo z krajiny s naštrbeným renomé spravil krajinu zaujímavú pre investorov a krajinu, v ktorej sa žije lepšie ako predtým.
Prečo to potom nevidno na jeho preferenciách a víťazí Fico?
Lebo ľudia obvykle nemajú dobré informácie a mnohému nerozumejú. Čítajú Nový čas, a hoci aj ten do premiéra bije, zväčša sa venuje iným témam. Minule som videl Hríbovu Lampu, kde zaznelo, že sme stále krajina s prevažujúcim vidieckym obyvateľstvom. Aj to môže byť jeden z dôvodov. V inej Lampe však bol zase Patrik Tkáč, a ten na počudovanie obhajoval veci, s ktorými sa nedá súhlasiť. A on nie je práve vidiečan. Musí mať dobré informácie, oveľa lepšie ako bežní občania či novinári, napriek tomu hovoril veci, ktoré...
Myslíte trebárs obhajovanie slovenskej kapitálotvornej vrstvy? Áno, znelo to čudne, keďže práve tá za Mečiara vybrakovala Slovensko najviac.
Presne. Obhajoval niečo, čomu som nerozumel. Na strane druhej svet nie je čiernobiely, takže možno vie niečo, čo iní nie. (smiech) Som odborník na hudbu, nie na politiku, škoda sa k nej vyjadrovať.
Ste veriaci?
V podstate nie, hoci v poslednej dobe si začínam myslieť, že na mnohé veci akoby sme mali požehnanie zhora. Živíme sa tým, čo nás baví a je to číra radosť.
Oslovili sme aj súčasnú generáciu
Prvý album sa volal Ježiš Kristus nosí krátke nohavice. Zámerná provokácia, aby si to každý všimol?
Áno. Vtedy sme robili s Martinom Sarvašom a jemu sa zdalo dobré spojiť môj vtedajší výzor s dlhými vlasmi a krátkymi nohavicami s menom Ježiša. Marketingovo šiel na to dobre, písalo sa o nás všade, bolo to naše zlaté obdobie.
Nikto vám to nevyčítal?
Nie, ale bubeník mal kvôli tomu poťahovačky s veriacimi príbuznými z Nitry.
Hex vznikol v roku 1989. Akoby ste však postupne mäkli. Je to vekom alebo ide o kalkul s publikom a väčšou šancou, že vás budú hrať aj komerčné rádiá?
Že by sme už miesto progresívnej hudby hrali degresívnu? (smiech) Nie, šlo o prirodzený vývoj. Nemám pocit, že by sme prechádzali štýlovými kotrmelcami, stále máme radi britskú gitarovú scénu. Jasné, že po prvých troch platniach prišiel útlm a začali sme hrať popovejšie veci, ale určite nešlo o vopred pripravený zámer. Fefe jednoducho priniesol pesničku Vetroň, ktorú sme si sami vydali a vznikol obrovský hit, následne prišla platňa, ktorá získala ocenenie...
Ako ste vnímali obdobie, keď v 90. rokoch prišla dancefloorová vlna a gitarová hudba ustúpila do úzadia?
Nástup danceflooru sa kryl práve s obdobím, v ktorom sme de facto nič nevydali. Ide asi o prirodzené vlny, ktorým sa nedá vyhnúť. Dôležité je, že sa živá muzika vrátila a drží sa dodnes. Pre nás je to dobré, lebo na koncertoch vidíme aj decká vo veku mojej dcéry, čo znamená, že sme oslovili aj súčasnú generáciu.
Koľko rokov má dcéra?
Šestnásť. Aj sa sám seba pýtam, odkiaľ tie decká poznajú naše staré texty. Zrejme od rodičov alebo starších súrodencov.
Dcéra počúva Hex?
To by som netvrdil, ale minuloročná pesnička sa jej páčila. Počúva inak celkom dobré veci, takže asi sme ju dobre vyformovali. (smiech)
V ktorom období ste mali najviac koncertov?
Napodiv minulý rok. Roztrhlo sa vrece s festivalmi a mali sme toľko akcií, koľko ich nebolo ani v čase nášho nástupu. Tento rok to tiež vyzerá dobre.
V zásade je pravda, že nespievam dobre
Z čoho máte najväčšie príjmy?
Určite nás neživí predaj CD, to sa nedialo nikdy, hoci sme ich predali dosť. Za posledné roky si ani nespomínam, že by z toho plynuli nejaké peniaze. Oveľa viac vynášajú tantiémy a koncerty. Tie frčia najmä v lete.
Takže muzikou sa dá uživiť? Jožo Ráž tvrdí, že nie.
Lebo pije príliš drahú whisky a fajčí drahé cigary. (smiech) Uživiť hudbou sa dá celkom v pohode, ja sa nesťažujem. Jasné, že je to ťažké, ale kto si vybuduje meno, tomu to už ide. Máme možno výhodu v tom, že nás berú alternatívne, ale tiež komerčnejšie rádiá. Nemáme problém zahrať si na Pohode a naproti tomu sa občas počujeme z rádia Expres. Mladé kapely to asi majú horšie, lebo dostať sa do médií nie je sranda. Za posledné roky sa však neuveriteľne zlepšila napríklad Para. Začínala ešte s nami, hrala oveľa horšie, teraz je v kurze a vidieť, že tí chlapci na sebe makali. Nakoniec sa im to vyplatilo.
Mnohí hovoria, že neviete poriadne spievať, vraj je to príliš falošné. Ako to beriete?
Ide o vec, ktorá ma do istej miery irituje, ale v zásade je to pravda. Mám problémy s hlasivkami, robím však, čo môžem. (smiech) Nedávno som začal chodiť na hodiny spevu k Alenke Čermákovej...
Pre neznalých uveďme, že je to skvelá šansonierka...
A zároveň žiačka Františka Tugendlieba a vychytená učiteľka spevu. Zrejme som doteraz len zle tvoril tón a náprava bude celkom jednoduchá. Alenka ma učí práve Tugendliebov spôsob spevu a zdá sa, že to funguje. Pri novom CD a na koncertoch si ľudia možno konečne povedia, že nespievam úplne od veci. (smiech)
Cítite sa lepšie vo vysokých či nízkych polohách?
Mám pomerne hlboko položený hlas, hoci celý život spievam dosť vysoko. Dole mi to znie lepšie, ale keď zvládnem novú techniku, bude to dobré aj hore. Znie to asi smiešne, že po dvadsiatich rokov na pódiu sa učím spievať, že? No čo, človek sa učí celý život.
Pri hite Maťo a Linda som sa až zahanbil za to, čo sme zložili
Ostatní z Hexu vám spev nikdy nevyčítali?
Všetci v kapele sme si vedomí svojich limitov a každý sa snaží plniť svoje povinnosti čo najlepšie. Nie, nevyčítame si nič, hráme spolu už dlho, v tejto zostave sme od roku 1992. Odvtedy odišiel len klávesák Martin Čorej.
Lídrom ste sa stali prirodzene?
To siaha ešte do čias základnej školy. Už tam sa kryštalizovalo, kto na čom bude hrať a kto spievať. Ja som sa o to nehlásil, prischlo mi to a už sa to nemenilo. Na druhej strane mi príliš nesedí komunikovanie s ľuďmi počas koncertov a tak to po čase prevzal Yxo, ktorý to robí rád a často, pretože je to extrovertný blázon. (smiech)
Nemrzí vás to?
Nie, lebo nevyhľadávam pozornosť médií, tobôž nie bulvárnych. Stačí mi spev na koncertoch a radosť, ktorá z toho plynie.
Paľo Habera spomínal, že neznáša niektoré pesničky, ktoré spravil s Teamom, menoval napríklad skladbu Lietam v tom tiež. Máte aj vy „kusy", pri ktorých vás skrúca?
Iste, ale mnoho závisí od nálady. Minule som v rádiu počul náš hit Maťo a Linda, a priznávam, že som sa až zahanbil za to, čo sme zložili. Pritom tam hrá na gitare aj Andrej Šeban.
Kto vymyslel spoluprácu Hexu s hráčmi na sláčiky?
Ja. Keď sme robili skladbu Každý deň je nedeľa, bol som na vojenskej službe a počas služby na rote som písal noty pre jednotlivé nástroje.
Mnohí asi nevedia, že ste vyštudovaný hudobný skladateľ.
To som, a občas mám potom tendencie rozpisovať jednotlivé party. Robí mi to strašnú radosť. Aktuálne robíme s tromi sláčikármi a znie to veľmi pekne.
Mnohí z populárnej hudby robia priamo so symfonickými orchestrami, napríklad Desmod, ale aj Arakain. Nie je to strašný gýč?
Zaváňa to ním, ja mám rád skôr decentné používanie slákov, nie pompézne orchestre. Vždy však záleží na tom, ako je to napísané a zaranžované. Nie každý má totiž cit pre mieru.
Bubeníka nemôžeme vyhodiť, veľa o nás vie
Všetci v kapele ste už ženatí. Znamená to, že sex, drogy a rockenroll ustupujú do úzadia?
Z hľadiska sexu sme sa už viac-menej upokojili. (smiech) Ale nerád by som o tom rozprával, bolo to dávno. To, že sa okolo kapiel motajú dievčatá, je však perfektné, veď nás to omladzuje.
Naozaj sa ponúkajú priamo do postelí?
Stáva sa aj to, je to pomerne známa vec, asi to pre ne znamená niečo hodnotné. Potom už záleží len na odolnosti muzikanta. My sme slušní. (smiech)
Vyskúšali ste drogy?
Nie, tie v kapele nikdy neboli, možno niečo light, ale do veľkej miery nám prischol alkohol. Najabstinentskejší typ je bubeník, ten nás vždy filmuje a potom nám to púšťa.
Asi by ste nechceli, aby mu zmizol archív.
To teda nie. Sú tam totiž aj mimoriadne „zábavné" momenty. Veď preto s nami stále hrá, v podstate ho ani nemôžeme vyhodiť. (smiech)
Otrasné vzťahy v šoubiznise sú pomerne známe. Vy ich máte aké?
Nás sa zlé vzťahy netýkajú, vychádzame dobre prakticky s každým, hoci musím povedať, že bratislavská scéna je otvorenejšia a pokrokovejšia ako ostatné.
Niektorí hovoria, že progres priniesol aj východ, trebárs I.M.T. Smile.
No, neviem, či je to progres. (smiech) Pravdou je, že dobrí muzikanti sú všade. A naopak, v Bratislave sú aj zlé kapely.
Keby niekto chcel, aby ste mu zahrali na súkromnom večierku, bolo by to drahé?
Stáva sa aj to. Čísla rieši výhradne Yxo, nehovorí o nich dokonca ani nám, takže bežne sa stáva, že nevieme, za koľko práve hráme. Vidíme to až na účtoch.
A ja, že prečo prišiel nakrúcať reláciu Bez prípravy na takom drahom aute.
(smiech) Tak vidíte. Všetko je na ňom, honoráre dohaduje iba on, ale predpokladám, že najvyššie sú na firemných akciách, pričom na vlastnom koncertnom turné je prípustné aj to, že sa trochu prerobí. Sú tiež akcie, kde síce hráme za honorár, ale nie za nejaký extrémny, pretože ide o prestíž. Tam patrí napríklad festival Pohoda.
Tu má skvelé texty možno Műller, ostatní sa snažíme
V čom je Hex slabý?
No, ako spevák by som mohol lepšie intonovať. Niekedy mi staré albumy vyslovene ťahajú uši. Som skôr výrazový ako technický spevák, ale ako vidíte, snažím sa zlepšiť. A hoci to ešte nie je ideálne, spievam naozaj rád.
Iné svojej kapele nevytknete?
Možno by sa mohla na koncertoch trochu viac sústrediť. Občas zahráme excelentne, občas trochu horšie. Dobre by sme však mali hrať vždy.
Čo hovoríte na výčitky, že niektoré texty sú príliš infantilné?
Stále sa vyvíjame a podľa mňa sa to zlepšuje. Na novom albume budú texty hĺbavejšie. Je to vec, s ktorou bojujeme a určite nie sme sami. Uvedomujeme si totiž, že písať dobré texty v slovenčine nie je žiadna sranda. Tu má skvelé texty možno Richard Műller, ostatní sa snažíme a niekedy to vyjde lepšie, inokedy horšie.
Máte veľa odpadu pri tvorbe? Kuly tvrdil, že všetko, čo zložia, ide na album.
No, však oni sú dokonale dobrí, že áno. (smiech) Ťažko môže niekto tvoriť len kvalitné veci, podľa mňa je to nezmysel. Mnohí si myslia, že berieme strašné prachy za poskakovanie na pódiu, ale väčšina vidí len tú pozlátku. Makačku v skúšobni nevidí nikto.
Žákovic Open je ziskový festival
Ako vznikol festival Žákovic open?
V roku 1998 sme boli dva týždne na Yxovej chate v Trenčianskych Bohuslaviciach nacvičovať nové pesničky. Krčmár Žákovic nás tam celý čas stravoval za to, že sme mu na konci zahrali koncert. Prišlo možno 300 alebo 400 ľudí. Rok na to sme zavolali aj iné kapely a vznikla tradícia. Dnes tam chodí okolo päťtisíc ľudí a je to skvelé. Stále to považujeme za festival rodinného typu, hoci to tak už možno nevyzerá.
Tento víkend začne tohtoročný. Oplatí sa prísť?
Určite, lebo je tam veľmi prirodzená atmosféra a veľmi radi tam chodia aj pozvané kapely. Celý program je na stránke www.zakovicopen.sk. Všetko rieši Yxo a my mu do toho nekecáme. (Po nešťastnej udalosti na Pohode sme telefonicky oslovili aj Yxa: „Ľudia by mali prísť. Aj preto, aby budúci rok opäť bola Pohoda. Treba si uvedomiť, že nešťastie sa občas stane aj na iných, dokonca zahraničných festivaloch. My sme rozsahom oveľa menší od Pohody, máme len dve pódiá. Každý rok sa všetko snažíme zabezpečiť na 120 percent, bezpečnosť návštevníkov nevynímajúc. Tento rok budeme robiť to isté, podvedome však asi budeme myslieť na bezpečnosť ešte viac, ako doteraz. Už pred dvomi rokmi sa cez festival prehnala prietrž mračien, že nebolo vidno na dva metre, našťastie sme všetko bez problémov vyriešili. Určite sa nikto nemusí báť.")
Je to zisková akcia?
Pokiaľ viem, tak áno. Yxovi sa darí vždy. (smiech) Nerobíme tam žiadne veľké sprievodné akcie, všetko je najmä o hudbe. Nazval by som to easy ľudovou veselicou.
Kedy budete mať ďalší hit?
Dúfam, že už tento rok. Intenzívne pracujeme na novom albume, vyjde do konca roka. Ide nám to dosť pomaly, s jednou pesničkou sa trápime aj pol roka, ale aspoň vieme, že to nebude slabé.
Kam sa to posunie štýlovo? Opäť k popíku?
Veď až tak sme nezmäkli. (smiech) Opäť máme rockovejší zvuk, takže určite sa nespreneveríme tomu, čo sme hrali v minulosti. Uvidíte, že to bude dobré.
Rozhovor bol autorizovaný, Peter Dudák v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: Redakcia
Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
