List papiera má štyri rohy a nielen... Z tejto jednoduchej informácie sa rozvíja príbeh výstavy v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy v kurátorskej koncepcii Daniely Čarnej.
BRATISLAVA. Výstava pod hravým názvom Štvorvýstava so symbolickým odkazom na štyri rohy listu alebo tiež aj štyri strany papiera, predstavuje práce (čo po úvodných vetách nie je zvláštnosťou) štyroch autorov: Igora Kalného (1957 - 1987), Otisa Lauberta (1946), Monogramistu T.D (1947) a Jana Steklíka (1938).
Štyria mimo štruktúry
Na spoločnej výstave sa autori stretávajú z viacerých dôvodov. Hárok papiera vnímajme iba ako symbolické spojenie. Skutočným dôvodom ich spoločnej výstavy sú blízkosti osobné a predovšetkým paralely a zhody vo výtvarnom myslení, ktorého primárnym východiskom sú konceptuálne stratégie.
Štvorica autorov patrí k neoficiálnej výtvarnej scéne v 70. a 80. rokoch v bývalom Československu. Tvorila a organizovala výtvarný život mimo oficiálnych galérií a štruktúr. To je ďalšia spojnica štyroch kútov v strede pomyselného papiera. Takže stretnutie naozaj nie je také náhodné, ako sa na prvý pohľad zdá. Rovnako ich spája aj odborný záujem kurátorky, ktorá má blízko k všetkým štyrom autorom a je len prirodzené, že po ceste výskumov týmto výstavným projektom len pokračuje (Igor Kalný, Z mesta von).
Výber kresieb Igora Kalného z 80. rokov sa koncentruje na prepojenie geometrie a senzuálneho gesta. Pomalé a až technické vrstvenie línií v horizontálnych pásoch na týchto minimalistických kresbách vyznieva lyricky bez napätia a konfliktov. Ich meditatívna povaha je v rozpore s inými autorovými prácami a jeho životným rozhodnutím odísť dobrovoľne z tohto sveta. Sú stále menej známe, ako napríklad jeho telovky alebo pečiatkové kresby, ale o to viac dotvárajú autorov obraz a jeho diskutované postavenie v slovenskom umení.
Minimálne gesto
Jan Steklík, žijúci a tvoriaci v Brne a Ústí nad Orlicí, vystavuje výber z kresieb zo 70. rokov. V nich uplatňuje okrem kombinácie viacerých materiálov a vypaľovania ako autorskej techniky tiež inšpiráciu tzv. technickou kresbou - krajčírskymi návrhmi strihov. Geometrické obrazce tvorené typickou strihovou prerušovanou čiarou vo voľnom cykle Strihy na krajinu vytvárajú povestným autorovým humorom subtílne krajiny a priestory.
Menej známymi abstraktnými kresbami z konca 70. rokov a z 90. rokov sa predstavil Otis Laubert. Ide o denníkové záznamy kresbových analýz oscilujúcich medzi konštruovaním a hľadaním nových znakov gestickou kresbou po celej ploche papiera a tiež kolážou kumulovaných nájdených materiálov s inými kombináciami techník na papieri. Z viacerých z nich je zrejmé autorovo očarenie kaligrafiou a minimálnym kresliarskym gestom - dotykom ceruzy s papierom. Kresba je tak záznamom množstva zachytených stôp.
Kurátorský výber sa síce zameriava na práce na papieri, napriek tomu Dezider Tóth (od 1997 vystupujúci pod menom Monogramista T.D) sympaticky porušuje toto striktné pravidlo a na súčasnej výstave máme možnosť vidieť jeho plátna s čierno-bielymi znakovými, textovými výrazne poetickými a vizuálnymi hrami (cyklus Banality, 1975 - 1979).
Nevedomky
Okrem „samostatných" prezentácií autorov sú v rámci celku vystavené spoločné kresby Jana Steklíka a Igora Kalného Dublovky (1986 - 2009), ktoré vznikli na jednej ploche, ale bez vedomia toho, čo na nich zobrazil ten prvý. Výstava potrvá do 23. augusta.
Autor: Vladimíra Büngerová
