BRATISLAVA. Oskar Rózsa je známy najmä ako basgitarista a producent. Nie každý vie, že študoval dirigovanie a ešte menej ľudí tuší, že aj komponuje. Doteraz najmä scénickú a filmovú hudbu, no vlani sa vrhol do projektu, ktorý má exportné ambície.
Publikum ho prvýkrát počulo v piatok na otváracom koncerte festivalu Viva musica!
Keď sa dá dokopy známy hudobník s talentovanou speváčkou Adrianou Kučerovou a idú urobiť skladbu pre veľký orchester, je jasné, že o takom projekte sa začne veľa rozprávať a ešte viac sa od neho očakáva. S piatkovou premiérou bolo zároveň načasované aj vydanie graficky výpravného cédečka, takže sa na ňu vybrali aj televízie, ktoré majú inak ku kultúre platonický vzťah.
O čom treba hovoriť
Na koncert na Hlavnom námestí sa navyše neplatilo vstupné (výsledok spolupráce organizátorov festivalu s magistrátom), takže zvyšok voľných miest obsadili turisti a náhodní okoloidúci. Pravdou však je, že poväčšine dokázali dosť pozorne počúvať a postojačky oceniť vyše hodinovú skladbu pre sopranistku, symfonický orchester, zbor a súbor hráčov na bicie.
FOTO SME - Tomáš Prokopčák
„Prišiel čas, keď možno hovoriť o živote z pohľadu novej duchovnosti. Treba spievať o duchovnosti, ktorá oslobodzuje, a pritom z hľadiska dôvery v človeka ako zhmotnenie samotného Boha tvorí najkrajšie momenty, aké v živote môžeme zažiť.“
Texty básnika Petra Kollára zhudobnil Rózsa vo forme kantáty. Prvýkrát sa táto forma objavila v 17. storočí, pozostáva z niekoľkých častí, v ktorých sa voľne striedajú árie, recitatívy, chorály a medzihry. Rózsa ju hudobne posunul od Bacha k neoromantizmu a vložil do nej niekoľko energických rytmických pasáží.
Aké to bolo?
Under My Spell sa dá prirovnať k projektu Mater od Vladimíra Godára. Sólový ženský hlas, zbor, akustické nástroje, lyrické melódie... Tu sa však podobnosti končia. Kučerová oproti Ive Bittovej využíva školený soprán, ani rozdiel medzi symfonickým a komorným orchestrom sa nedá prepočuť. Godár je skladateľ sústredenejší na detail, na menšie gestá a jednu náladu, Rózsa pracuje s kontrast?mi a trochu stavia na zvukovom efekte veľkého orchestra.
Efektné však nemusí vždy znamenať povrchné. To sa dá povedať aj o maľbách Mareka Ormandíka. Jednu z nich namaľoval priamo počas koncertu na pódiu a na spôsob tibetskej mandaly na záver celé plátno pretrel čiernou farbou.
Nezvyk operných dív
Otvoriť festival premiérou pôvodnej skladby je ideálne. Viva musica! to vie, celý projekt vznikal špeciálne pre ňu a producentom je riaditeľ festivalu Matej Drlička. Pomohlo mu aj nadšenie, aké predviedla Adriana Kučerová i naživo. Operné divy nezvyknú spievať na mikrofóny a zabudnúť na klasickú techniku.
V dobrom sa predviedla aj Filharmonie Bohuslava Martinů zo Zlína (nahrávala aj cédečko, čo ponúka rôzne úvahy o našich orchestroch).
Celý piatkový večer bol pre niektorých možno trochu dlhý či oficiálny, ale to už ku klasike patrí. Hrá sa až do 31. júla. Program je na tu.
