Začnem veľmi osobne: na otázku, či by som chcela dostať takéto listy, som musela odpovedať: aj áno, aj nie. Prečo takáto nejednoznačná odpoveď?
Na jednej strane to muselo byť pre Milenu Jesenskú-Pollakovú niečo úžasné, ak jej Kafka napísal, že jej môže o všetkom písať úplne voľne, tak ako nikdy predtým nikomu, čo je pre ženu skutočne dobrý pocit, ale zároveň akú úžasnú existenciálnu ťarchu na ňu naložil!
Jedným z najhlbších vyznaní tohto „bytostného samotára" bolo, keď napísal, že prvýkrát je v jeho živote také obdobie, v ktorom nie je sám.
Príliš veľa negatívnych vplyvov
Neviem si predstaviť ešte iný taký vzťah, v ktorom sa dvaja milujú, a kde sa naraz sústredilo toľko negatívneho, bojujúceho proti vzťahu: predovšetkým Kafkovo váhanie a strach pred pevnými väzbami, fakt, že Milena je vydatá za Ernsta Pollaka a napriek tomu, že ju manžel zanedbáva a je jej neverný, je zjavne od neho závislá a nemieni ho opustiť.
Miešajú sa do toho priatelia, úlohu hrá choroba, vzdialenosť, vek (Milena má 24, Kafka 38), náboženstvo (on žid, ona kresťanka), finančné pomery. Napriek tomu Kafkove listy Milene patria k tomu skutočne najkrajšiemu a najpravdivejšiemu vo svetovej literatúre, korešpondencia je rovnocenná jeho vrcholným dielam. Čo tu chýba, žiaľ, sú Milenine listy jemu. Kafka ich napísal 134.
Koľko ich napísala Milena, nevieme, ale podľa toho, ako Kafka listy dostáva a číta, určite ich tiež nebolo menej. Okrem toho si posielajú knihy, časopisy, texty a Milena mu posiela svoje preklady jeho textov (Kafka ich jemne koriguje) a svoje fejtóny.
Kafka sa od začiatku usiluje Milenu napriek zamilovanosti od seba odradiť, je tu tuberkulóza, vekový rozdiel, Kafkov asketický postoj k životu (občas narušený návalmi náruživosti). A vlastne mu pomáha aj samotná Milena Jesenská, ktorá si nevie predstaviť život s ním v telesnej askéze.
Intenzita vyostrená až na hrot sebazničenia
Existuje množstvo sekundárnej literatúry ku Kafkovi, ktorá niekoľkonásobne počtom strán prevyšuje jeho samotné dielo, nie veľmi verím na interpretácie a dohady, bol to hlboký bytostný vzťah, a či spolu skutočne spali, na tom v podstate nič nezmení. Preto držme sa len listov.
Niekedy si píšu aj dvakrát denne, intenzita duševného kontaktu a porozumenia je vyostrená až na hrot sebaničenia. Kafka rozumie „skoro" všetko z Mileniných činov a listov, ale niekedy Milene jemne vyčíta, že mu neporozumela (ako by mohla, keď on sám sa mučil tým, že nevie a že má strach a že je slabý: on ktorý zanechal zo seba v textoch to najlepšie).
Písanie o najjemnejších hnutiach mysle
Z listov sa dozvedáme veľmi podrobne o Kafkovom živote v tom období, a jeho dôvere k Milene, pošle jej svoje denníky a list otcovi, píše o najjemnejších hnutiach svojej mysle, bojuje s citom k nej, ktorý je pre neho neznesiteľný za okolností, v akých sa nachádzajú.
Sám ju požiada listom zo sanatória v Tatranských Matliaroch - Kafka žil na Slovensku v sanatóriu dlhý čas -, aby prerušili korešpondenciu: „Nepísať a zabrániť nášmu stretnutiu, len túto prosbu mi ticho splň, len to mi umožní ako-tak žiť ďalej, všetko iné ma bude naďalej iba ničiť."
Zachovalo sa predsa len niečo z Mileninho písania nie jemu, ale o ňom: s hlbokým smútkom a čistým pochopením jeho génia napísaný nekrológ: „Všechny jeho knihy líčí hrůzy tajemných nedorozumění, nezavinených vin mezi lidmi. Byl člověkem a umělcem tak úzkostlivého svědomí, že doslechl i tam, kde druzí, hluší, cítili se bezpeční."
Recenzia / kniha
Franz Kafka: Listy Milene
Kalligram Bratislava
Preklad Milan Žitný
Autor: Mila Haugová
