Všetky moderné smery 20. storočia sa navzájom infikovali, len futurizmus bol čistý, tvrdia kurátori výstavy Carte Futuriste.
BRATISLAVA. Revúci automobil je krajší, ako Niké samotrácka. Takýto drzý výrok môže pochádzať len od niekoho s horúcou hlavou. Od toho, kto si myslí, že mu patrí budúcnosť umenia. Čiže od talianskeho futuristu.
Parížania, ktorí majú Niké v Louvri, ale najmä Gréci, ktorých predkovia ju vytvorili, by proti Filippovi Tommasovi Marinettimu (1876 - 1944), ktorý pred sto rokmi vo Figare uverejnil Manifest futuristickej poézie, namietali. Ale Marinetti mal aj tak nasledovníkov, rýchlosť sa pre nich stala novým bohom. Manifest podnecoval na otvorenú vzburu proti skostnatenej nude konformizmu a o rok už mal verziu pre výtvarných umelcov. Podpísali ju Carlo Carrá, Umberto Boccioni, Luigi Russolo, Giacomo Balla či Gino Severini.
Všetky tieto mená sú aj pod kresbami v Slovenskej národnej galérii. Adekvátnym spôsobom ich priviezli a prišli prezentovať talianski kurátori Maurizio Scudiero a Davide Sandrini.
Zvuky bomby
„Keď si budete pozerať výstavu, nenechajte sa oklamať veľkosťou či skôr malosťou týchto pätnástich diel na papieri. Ich výber bol cielený, niektoré sú kľúčovými dielami futurizmu, neinfikovaného inými umeleckými smermi. Sú názornou ukážkou toho, čo znamená simultánnosť pohybu vo futurizme," hovorí Scudiero. Jeho reč je v zanietenosti tiež rýchla a dalo by sa povedať, že aj simultánna - podstatu chce objasniť poukazovaním na mnoho súvislostí súčasne.
„Futuristi chceli preniesť umenie k ľuďom, s cieľom prekonať hranice dekoratívnosti. Aby umenie priviedli k životu, robili mu reklamu tak, že ich múzeom sa stala ulica," objasňuje a na zobrazenie dynamiky futuristov prednáša kúsok Marinettiho básne o vybuchovaní bômb. Rozumejú jej všetci, lebo nie je zo slov, ale zo zvukov bomby.
Vyrazené dvere
Spomínaná báseň je rovnako emocionálne šokujúca, ako všetky hlučné a škandalózne vyhlásenia futuristov. „Krása je už iba v boji. Niet majstrovského diela bez výbojnosti... Prečo sa obzerať späť, keď máme vyraziť tajomné dvere Nemožného?"
Za sto rokov sa svet veľmi zmenil. A v mnohom dal futuristom za pravdu. Ale technický pokrok v rukách nedospelého ľudstva priniesol aj mnoho utrpenia. Nedá sa preto veľmi čudovať, že Marinettiho manifestačné slová „chcene oslavovať vojnu - jedinú hygienu sveta - militarizmus, patriotizmus, deštruktívny čin anarchistov..." znamenali neskôr pre niektorých stúpencov futurizmu tragickú cestu k fašizmu.
Nebolo by však spravodlivé odsúdiť preto celú vetvu jedného moderného umeleckého snaženia. Veď napokon, aký nekonečne vzdialený militarizmu je známy Ballov obraz Dynamika psa na vodiacej šnúrke (1912). Zobrazuje psa, ktorého pohyb je zaznamenaný tisíckami pohybov podobne, ako keď sa vyrába animácia - až neskôr prešli futuristi od zobrazovania rozloženého pohybu k syntetizovanému. Humorom je okorenená aj tvorba Gina Severiniho alebo Carrov obraz Čo mi rozprávala električka (1911). Láska k nebezpečenstvu sa tu len hrejivo usmieva.
Prečo kresby
Naozaj by sa mohlo zdať, že pätnásť kresieb na výstave nemá až takú hodnotu vzhľadom na celé maliarske a sochárske dielo talianskych futuristov. Odhliadnuc od ceny, ktorá by sa v eurách mohla pohybovať v päť- až šesťmiestnych sumách za kus, však práve jemné kresby najlepšie zachytávajú chvejivé vzrušenie umelca, keď sa snaží zobraziť rýchlosť motocyklistu, cválajúceho koňa alebo rútiacich sa nebeských telies.
Provokatívne Marinettiho slová sa v prvých študijných kresbách futuristov zmenili sa na jemné, lyrické, vinúce sa línie či vibrujúce čiary. Obsahujú síce nepokoj, nástojčivú túžbu po sile i novú doktrínu, ale futuristický „štvrtý rozmer" je ešte len rodiacou sa melódiou, nie burácajúcou symfóniou, ani manifestovaným „úderom päsťou", ktorý má pocítiť všetko dovtedajšie umenie i celé ľudstvo.
