„Bitte Unterschrift," podáva mi pracovníčka bratislavskej Galérie Cypriána Majerníka knihu návštev, keď opúšťam výstavu S(ú)kromná sociológia. Pri slovenskej odpovedi sa začuduje a zašomre niečo v tom duchu, že Slováci predsa na umenie nechodia.
Škoda. Výstava dvoch mladých umelkýň Alžbety Malcovej a Ivany Slávikovej je toho dôkazom. V intímnych galerijných priestoroch sa totiž autorkám podarilo odkryť svoju intimitu, kus seba.
Malcová súkromie odhaľuje zaujímavými viacvrstvovými cyklami akrylových malieb, Sláviková zas s divákom
komunikuje sochársky, v priestore. Obe však návštevníkom pripomenuli jedinečnosť a dnes často aj prehliadanú dôležitosť vlastného súkromia.
Výtvarníčky netypicky spája aj krížikové vyšívanie. Malcová krížikovými stehmi doplnila maľby z cyklu 25. 5. - Delete, Sláviková zas dokázala, že vyšívať sa dá aj do pozinkovaného plechu. Na deviatich štvorcových plechových obrazoch totiž použila autentickú východoslovenskú výšivku.
Plechová je aj Slávikovej vystavená posteľ, vankúš či perina v skutočnej veľkosti. „Sweet Dreems," hovorí umelkyňa divákom, pričom pri pohľade na prezentované diela na sladké sny určite ani nepomyslíte. Drsne a priam až tiesnivo pôsobí aj Slávikovej interpretácia známeho pamätníka Jozefa Jankoviča - Obete varujú. Postavila ho z kovovej konštrukcie a textilu.
Výstavný projekt S(ú)kromná sociológia je zas akýmsi varovaním či apelom na súkromie, pýta sa nás na nás a možno aj na to, kam chodíme.