SME
Piatok, 24. september, 2021 | Meniny má Ľuboš, ĽuborKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Básne po Osvienčime? Barbarstvo

Chcel byť skladateľom či aspoň hudobným kritikom. Skončil však trochu ako sociológ, trochu ako filozof i estetik. Theodor Adorno zomrel pred 40 rokmi, 6. augusta 1969.

Theodor Adorno miloval hudbu. Známy sa stal ako mysliteľ.Theodor Adorno miloval hudbu. Známy sa stal ako mysliteľ. (Zdroj: ISIFA)

Chcel byť skladateľom či aspoň hudobným kritikom. Skončil však trochu ako sociológ, trochu ako filozof i estetik. Theodor Adorno zomrel pred 40 rokmi, 6. augusta 1969.

Theodor Adorno

Narodil sa 11. septembra 1903 vo Frankfurte nad Mohanom.
Bol predstaviteľom frankfurtskej školy.
Zomrel 6. augusta 1969.

Mohla to byť výnimočná umelecká kariéra. Teddie Wiesengrund sa narodil vo Frankfurte nad Mohanom speváčke Marii Barbare a židovskému obchodníkovi s vínom Oscarovi, ktorý konvertoval k protestantizmu. Jedináčika vychovávala aj teta Agatha, ktorá ho viedla k láske k hudbe a spoločnej hre na klavíri.

Theodor, ktorý si neskôr meno po otcovi skrátil iba na „W“ a po matke prijal priezvisko Adorno, bol výnimočným študentom.

Gymnázium skončil ako sedemnásťročný a zmaturoval najlepšie z triedy. Už vtedy sa rozhodol, že sa raz stane veľkým skladateľom – chodil na súkromné hodiny kompozície.

Fascinovala ho však aj filozofia. Každú sobotu sa stretával s Siegfriedom Cracauerom a spolu čítali a diskutovali o Kantovej kritike čistého rozumu.

Kým iní tínedžeri sa v rovnakom veku venovali zábave, mladý Adorno sa trápil s jedným z najťažších diel západnej filozofie. Neskôr sa však vyjadril, že práve tieto soboty mu dali viac, než celé univerzitné vzdelanie.
Na univerzitu sa Adorno zapísal vo Frankfurte. Školu ukončil v roku 1924 a diplomovú prácu napísal o Edmundovi Husserlovi. Ten v tom čase už opustil matematiku a začal sa programovo venovať fenomenológii.

Neúspešný hudobný kritik

Práve rodiaca sa „iná“ filozofia, ktorá spochybnila samozrejmosť doterajšieho poznania a objektivity sveta, fascinovala aj jeho. Racionálne poznanie totiž nahradila intuícia a filozofická metóda, ktorá mala prekonať predsudky, čo pri poznávaní reality v sebe všetci nosíme.

Pre Adorna však boli aj takéto naoko radikálne myšlienky iba druhoradé. Stále veril, že sa presadí vo svete hudby. Keď už nie ako skladateľ, aspoň ako odborník a hudobný kritik. Po vysokej škole preto Adorno odišiel do Viedne, kde sa chcel stretnúť so svojím veľkým vzorom, Arnoldom Schönbergom.

Hlavná postava takzvanej druhej viedenskej školy na Adorna urobila dojem tým, že napriek odmietaniu publika opustila bežný tonálny systém. Neplatili tu pravidla spájania akordov a chýbali aj tradičné melódie. Jednoducho, skladby zneli inak.

Theodor ako 22-ročný napísal filozofické pojednanie práve o takejto hudbe, kde tvrdil, že muziku oslobodzuje zo závislosti tónov a už nič ju nemusí obmedzovať. Práca však nebola prijatá dobre, dokonca ani u samotných protagonistov atonálnej hudby. Toto sklamanie možno spôsobilo, že mladý Adorno sa prestal venovať písaniu hudobných kritík a začal robiť kariéru vo filozofii.

Postmoderna?

„Písať poéziu po Osvienčime je barbarské,“ napísal raz Adorno. V roku 1938 totiž emigroval do USA, štyri roky predtým ušiel pred nacistami do Anglicka. Radikalizmus bol vlastný aj jeho dielu. Snahu o intelektuálny modernizmus kritizoval napríklad v Dialektike osvietenstva.

Racionálne myslenie malo vraj ľudstvo urobiť slobodnejším a silnejším - tu cítiť Husserlovo, ale azda i Marxovo, protihegelovské či Rousseauovo myšlienkové dedičstvo - no kapitalizmus a naháňanie sa za ekonomickým rastom ľudí znovu zotročili.

Ľudstvo podľa Adorna a Horkheimera smerovalo k sebazničeniu.

Vzťahom umenia, poznania a spoločnosti sa však Theodor nezačal vyhýbať. Pred smrťou pracoval na diele, ktoré sa práve týmto zaoberalo.

V Estetickej teórii, ktorá mu vyšla až posmrtne, tvrdil, že poznanie môže byť teoreticky ukotvené viacerými spôsobmi. Žiaden z nich však uspokojivo nevysvetlí umenie. Znamená to, že buď umenie slúži len na akési pobavenie, no o svete napriek zdaniu nič nehovorí, alebo potom umenie vníma svet nejako inak. Ale pre nás dôležito.

Adorno tvrdil, že umenie poznanie sprostredkúva. Len musíme zabudnúť na veci, ktoré nás o povahe poznania naučili.

Pravdivosť - a teda poznávacie kompetencie - umeleckého diela môžeme uchopiť len vzhľadom na jeho vnútornú logiku či spoločenský kontext, v ktorom sa nachádza.

V istom zmysle sa tak Adorno stal na sklonku života postmoderným filozofom.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  2. Schátrali tam kúpele, palác aj železnica. Ako kedysi vyzeralo Trnavské mýto?
  3. Môžu byť kancelárie pripravené na budúcnosť?
  4. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  5. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  6. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  7. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  9. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  10. Znalec slovenského brandy
  1. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  2. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  3. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  4. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  5. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  6. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  7. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  8. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  9. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  10. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 7 341
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 359
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 134
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 330
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 688
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 513
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 271
  8. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 172
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 122
  10. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 599
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Vyše 50 prokurátorov vystúpilo proti Žilinkovi v auguste.


5 h
Týždeň Petra Schutza

Príčinou rastu cien je šprint za uhlíkovou neutralitou.


23. sep
Vojtech Végh verí, že varenie bez odpadu, keď sa využívajú listy, šupky aj stonky, je chutnejšie. Na snímke marakujový krém s pitahayou.

Rozhovor s Vojtechom Véghom.


17. sep

Blogy SME

  1. Peter Remeň: Múzeum slovenskej dediny
  2. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  3. Roman Kebísek: Avantgardista Malevič a suprematické porcelánové súpravy z 20. rokov 20. storočia
  4. Tomáš Čejka: Ikonická fotografia "Američanka v Taliansku" má 70 rokov
  5. Rudolf Schütz: Erotika a horror po taliansky (1. časť) - Alla ricerca del piacere (1972)
  6. Alexander Hričko: Slovenské národné hnutie v 80. a 90. rokoch 19. storočia
  7. Samuel Ivančák: Cirkus leto (rozhovor s Pavlom Hammelom)
  8. Anton Kaiser: Archeologický výskum a obnova Oponického hradu
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 440
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 13 870
  3. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 6 026
  4. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 5 977
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 444
  6. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 4 607
  7. Stanislav Martinčko: Zatýkanie za spevu pápežskej hymny !! 3 984
  8. Marek Mačuha: Boris Kollár preráža dno 3 804
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  5. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Zatvoriť reklamu