Vždy mala radšej Rolling Stones než Beatles. Milovala džez a swing, ale páčil sa jej aj rock. Len naň nemala vhodný hlas. EVA PILAROVÁ bude mať čoskoro sedemdesiat. Každú chvíľu však dokáže prekvapiť. Nielen vďaka plastickým zákrokom a kozmetike vyzerá sviežo. Práve pripravuje nový album a doma aj v cudzine vystavuje svoje roztancované fotografie. Okrem toho rada odpočíva na chalupe v severných Čechách. Pred tromi rokmi sa stala kráľovnou rockového festivalu v Trutnove. Šokovalo ju, že s ňou publikum spieva hity zo 60. rokov. Tento rok sa tam vráti. Teší sa, ale tiež má strach.
Spomínate si niekedy na svoj trutnovský úspech?
„Bodaj by nie. To bol môj životný koncert. Ale akú som mala trému! Predo mnou hrali Kurtizány z 25. avenue, čo je dosť tvrdá záležitosť, a mne napadlo: Čo tu robím?"
Na pódium vás musel odprevadiť organizátor Martin Věchet, však?
„V zákulisí som mu povedala: Tak teda dobre, uhovorili ste ma. Ale odveďte ma za ruku k mikrofónu a len čo po mne niečo hodia, zdvihnem to a hodím to po vás."
Lenže nič také sa nestalo.
„Našťastie. Ba naopak, ľudia priniesli transparenty z kartónu. Na jednom bolo napísané: Eva, šubyduby, sme na jednej vlne. Fixkou mi nakreslili srdiečko, dodnes ho mám schované ako vzácnu trofej. A čo viac, oni si tie pesničky zo 60. rokov spievali so mnou!"
Čudovali ste sa?
„S úžasom sledujem, ako moje publikum mladne. Bolo prekrásne, keď mi vlani Martin Věchet zavolal a cez telefón som sa ocitla v Trutnove. Povedal mi: Počúvajte, ako vás tu pozdravujú. Dav v amfiteátri zareval i zatlieskal a ja som sa normálne rozplakala. Hoci som si povedala, že dvakrát do rovnakej rieky nevstúpim, tento rok tam idem znova."
Ale...
„Áno. Uctím si tam pamiatku Waldemara Matušku. Predo mnou pôjde kapela Monkey Business a Matěj Ruppert sa ujal úlohy môjho partnera. Zaspieva si so mnou Lásku nebeskú a Tam za vodou v rákosí. Potom pridá ešte jednu Waldovu pesničku a ja si pripravujem semaforskú zmesku, v ktorej zaznie Kočka na okně a To všechno odnes čas. Potom ešte chcú, aby som zaspievala niečo za seba, priali si Montyho čardáš, to bude finále."
Tak sa tešíte, nie?
„Teším, ale zároveň mám hroznú trému."
Akú hudbu vlastne počúvate?
„Mám rada rock, i keď som ho nerobila, pretože naň nemám predpoklady. Vždy som mala radšej Rolling Stones než Beatles. Páčili sa mi tiež... A teraz poraďte, spevák so širokým úsmevom."
Steven Tyler, Aerosmith.
„No samozrejme! Inak rada siahnem po swingovej alebo džezovej platni. Nat King Cole, Frank Sinatra, Dean Martin. A z našich mladých speváčok sa mi páči napríklad Helena Zeťová."
Ako sa udržujete v kondícii?
„Nikdy som nechodila do fitka. Jem, na čo mám chuť. Pokojne si dám bôčik alebo kačku. Len nefajčím a nepijem. Tiež mám doma dobré zázemie, som v pohode. Po vážnej chorobe (v 80. rokoch prekonala rakovinu - pozn. aut.) sa pozerám na veľa vecí inak. Absolútne sa nenechám rozčúliť maličkosťami. Pomáhajú mi i gény. Mama mala teraz 94 rokov a stále chodí bez paličky."
Ale inak sa o seba staráte, je to vidieť.
„Ak chcem chodiť na javisko a pred kameru, je to moja povinnosť. Občas si nechám u kaderníčky zakryť šediny. Nikdy som sa netajila tým, že som mala nejakú tú plastickú operáciu. Ale boli to len jemné zákroky. Žiaden lifting. A už vyše šesť rokov som na žiadnom nebola, pretože nesmiem ísť pod narkózu a nedám sa trápiť zaživa."
Čítal som, že si vediete záznamy, v akých šatách ste kedy vystupovali, aby ste v jednom meste nikdy neboli rovnako oblečená. Nie je to príliš namáhavá úradníčina?
„Ani nie. Zapisujem si to do diárov, mám fotky z vystúpení, udržujem si prehľad."
Keď sme pri vašich vášňach, ako vyzerá presleyovská zbierka?
„Viete, dokážem byť veľký blázon, ozajstná fanúšička. Veci s Elvisom mám rada. Oprašujem si ich. Neviem o skladbe, ktorá by mi chýbala, zbieram platne, kazety, cédečka, dévedéčka. Dan Nekonečný mi zo sveta vozí tričká. Mám i model Elvisovho ružového cadillacu, knižky, známky, hodiny, kalendáre, uteráky, krásny gobelín, hrnčeky, magnety na chladničku, podložku pod myš. Tiež mám tašku s Elvisom, ale nakupovať s ňou nechodím. To by si o mne ľudia mysleli, že som sa naozaj zbláznila."
Spomínali ste aj podložku pod myš. Viem, že počítač používate často, vraj ovládate i program Photoshop. Ako ste sa to naučili?
„Fotil ma Josef Louda a potom mi ukazoval fotky na počítači. Vyčítala som mu, že to pozadie je príliš tmavé. Že ma robí starou. On na niečo klikol a pozadie sa zosvetlilo. Doma som sa pozerala do počítača, či v ňom mám niečo podobné. Tak som objavila Photoshop. Dala som doň svoj obrázok a na niečo som klikla. Obrázok sa otočil. Alebo sa zafarbil."
A tak vznikli snímky, ktoré vystavujete?
„Inšpiroval ma Tancujúci dom. Podľa neho som roztancovala mestá, Prahu, New York. Prvé výsledky som ukázala manželovi a on hovorí: To sa môže páčiť akurát Knížákovi a tebe. Ale mala som už takmer dvadsať výstav. V Česku, ale tiež v zahraničí, v Donecku, Moskve, vo Viedni."
Takže keď nespievate, tak fotíte?
„Keby som nemala čo robiť, umrela by som. Aj preto fotím. Nášho kocúra, západy slnka... Nepripadám si ako bohvieaká umelkyňa, ale baví ma to."
