V období medzi dvoma svetovými vojnami sa stal asi najznámejším Nórom. Keď však v máji 1945 spojenci rozdeľovali Nemecko, domáce mienkotvorné periodikum Morgenbladet si na titulke kládlo otázku, čo si s horlivým obdivovateľom nacizmu Knutom Hamsunom počať. Kontroverzný spisovateľ sa narodil pred 150 rokmi, 4. augusta 1859.
Knut Hamsun
Knut Hamsun bol zvláštny. Asi týždeň po Hitlerovej smrti napísal obdivný nekrológ, pričom tohto tyrana označil za bojovníka za ľudstvo a zvestovateľa evanjelia práv všetkých. Jeho nárek bol veľavravný: „My, blízki stúpenci, sa teraz skláňame pred jeho skonom.“
Agilný 85-ročný pán sa pár dní nato psychicky zrútil a po výplachu žalúdka bol hospitalizovaný. Pri zbožnej úcte k árijským ideálom sa chvíľu dokonca špekulovalo o pokuse spáchať samovraždu, no v skutočnosti šlo len o chvíľkovú slabosť poblúzneného literáta.
Potrestaný kolaborant
Ak by ste na začiatku 20. storočia tvrdili, že v jeho polovici bude najväčšia nórska pýcha a neodškriepiteľná morálna istota súdená vlastným národom, považovalo by sa to za choromyseľné rúhanie.
Hamsuna však neminul spravodlivý trest domáceho väzenia a psychiatrického vyšetrenia, ktoré malo dokázať, že starec nie je a nebol pri zmysloch a že k jeho historickému pochybeniu – fascinácii nacizmom – prispeli hluchota či izolácia na jeho statku Norholm. Práve tam mal čerpať väčšinu podstrčených a neobjektívnych informácií od pronemecky naladenej manželky.
Táto okolnosť však bola prinajlepšom poľahčujúcou. S trvalo oslabenými psychickými schopnosťami bol spisovateľ za kolaboráciu odsúdený na pokutu, ktorej suma sa v skutočnosti rovnala celému jeho majetku. Horšie však bolo, keď oklamaní rodáci začali páliť jeho knihy a podaktorí dokonca vymieňať za pár obnosených topánok.
Obdivovali ho velikáni
V najlepších rokoch sa Hamsun tešil Einsteinovej priazni, sám Hemingway vyhlásil, že písať sa naučil práve od neho, a dokonca Henry Miller priznal, že britký Nór mu zabránil siahnuť si na život.
Na začiatku Hamsunovho pangermanizmu však bolo detstvo. V Hamsunovom prípade obklopené čírym starosedliackym pôvodom a drsnými pláňami severonórskeho regiónu Hamaroy. Ako sám raz napísal, počas mladých liet býval svedkom poklonkovania nórskych sedliakov povýšeneckým anglickým turistom objavujúcim krásy tamojšej prírody.
Keď sa pred tridsiatkou ocitol v USA, jeho odpor k americkému kapitalizmu, k „onému trhovému a nemorálnemu pohľadu na spoločnosť“ a vlastne všetkému anglosaskému sa len prehĺbil.
Charakter vo víre prírody
Hovorí sa, že nakoniec je to len literatúra, čo sa počíta. Hamsunov prelomový román Hlad z roku 1890 je plný momentiek zo života pána Knuda Pedersena, ako sa v skutočnosti Hamsun volal.
S využitím vnútorných monológov v ňom opisuje šialenstvo mladého spisovateľa spôsobené hladom a chudobou tak sugestívne, že vytvára až opozíciu k predchádzajúcej generácii naturalistov.
V priebehu prvej štvrtiny 20. storočia vydal aj sériu kultivovaných románov (Mystéria, Pan, Viktória), v ktorých nechal vyniknúť svoju novátorskú techniku rozprávania o jednotlivcoch súperiacich s okolitým svetom, no predovšetkým so sebou samým.
Jeho koncepcia zložitej psychiky moderného človeka dosahuje vrchol v mimoriadne pôsobivom románe Požehnanie zeme. Na podstatu tu povyšuje priamočiarosť vykreslenia charakterov vo víre prírodných zákonov, vďaka čomu toto dielo niektorí nazvali ekologickou bibliou.
Za svoje monumentálne dielo sa v roku 1920 dočkal Nobelovej ceny. Až potom sa uchýlil k svojmu „nacistickému“ poklesku.
