Po štyroch demo CD a debutovom albume Vrany je tu aktuálny počin Kolowratu Slnko je vo veži, predstavujúci skutočný závan nádeje, že sa u nás ešte dokáže narodiť dobrý bigbít, ktorý náladou síce evokuje (možno) nejaké vzory, ale pritom ide o výrazne pôvodnú záležitosť.
Líder skupiny Rasťo Rusnák - gitarista a najmä spevák, skladateľ (spolu s ďalším hráčom na gitaru Petrom Lorkom) aj výlučný autor textov píše a so skupinou interpretuje trpké piesne plné soli skúseností, irónie, rozpakov aj sebairónie, bez straty poetickosti, so štipkou depresie, smutné aj omamné zároveň.
Cukru tam veľa nenájdeme, ale tá slanosť a horkosť poslucháčovi chutí. Okrem zaujímavo inštrumentovanej muziky, kde v aranžmánoch vyniká veľmi dobrý mix akordeónu s rázne znejúcimi gitarami, sa ponúkajú na obdiv skutočne dobré texty - básne, ktoré znesú mimohudobné vyššie kritériá. Poetika je veľmi blízka „klasickým" pesničkárom 70. a 80. rokov a z literárneho hľadiska sa približuje slovníku lepších časov nestora slovenskej poviedky Dušana Mitanu, básnika Gusta Dobrovodského, prípadne moderných autorov ako Vlado Janček alebo Peter „Punto" Remiš z kapely Rybacé hlavy (Slniečko).
Nasadenie má spevák podobné Ivanovi Hoffmanovi z jeho najlepšieho obdobia koncertov v Divadielku u Rolanda. Interpretácia osobne komorných vášní Kolowratu je špecifická i originálna, čo pomáha odkrývať nové možnosti prejavu a nájsť širší diapazón poslucháčstva. Svoje robí aj kvalitný producentský dozor (Ondřej Ježek a Dano Salontay), ktorý akcentuje kvalitu celého hudobného materiálu.
Pri počúvaní tejto kapely zaplesá srdce fanúšikom českej skupiny Už jsme doma alebo moravskej kapely Mňága a Žďorp, ktorú asi najviac pripomenie nálada, zvuk, inštrumentácia aj spevákov prejav. Nie je to však na škodu, lebo máme k dispozícii lahôdkový hudobný dezert, akýsi šlabikár súčasnej múzickej kultúry, ktorý si zaslúži miesto v diskotékach fanúšikov všetkých zmysluplných hudobných žánrov.
Recenzia / CD
Kolowrat: Slnko je vo veži
Slnko Records, 2009
